Iz 30, 19-21. 23-26, Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8
Sme súčasťou vyspelej civilizácie, ktorá nepotrebuje nikoho, kto by ju poučoval alebo usmerňoval.
Sme on-line takmer nonstop a pomocou pár klikov na klávesnici precestujeme tisíce kilometrov v čase a priestore s neuveriteľnou ľahkosťou. Nielen to, sami na sociálnych sieťach tvoríme.
Ježiš sa nám zdá vzdialení a buď mu nerozumieme, alebo ho nepotrebujeme. Mnohí sa nepovažujeme za stratených a bez učiteľa. Nie sme „ovce bez pastiera“. Nie je to o nás.
Vidíme však, že náš „dokonalý“ svet padá. Všetko sa spochybňuje; pravda, vzťahy, zdravotníctvo (viď odmietanie očkovania), ekológia. Poznáte nejakú oblasť života, ktorá by sa nespochybňovala? Ťažko! Spochybňovaná je aj morálka, vojnoví agresori sú chválení. Vojna sa stala súčasťou nášho života a sme k nej ľahostajní– najmä ak nie je priamo u nás. Jednoducho zmätok.
V ôsmom storočí pred príchodom Ježiša, v období beznádeje, nevery, hriechu, prorok Izaiáš potešuje ľud: „Sionský ľud, čo bývaš v Jeruzaleme, ty nebudeš plakať ustavične. On sa iste zmiluje nad tebou, keď budeš volať o pomoc; odpovie ti hneď, len čo počuje tvoje volanie - prvé čítanie.
My kresťania vieme to, čo prorok Izaiáš nemohol vedieť: že kedysi svätý vrch Sion bude Golgotou, a korunovačná hostina nového Kráľa – Eucharistia. Táto obeta zotrie z očí všetky slzy a smútok, lebo skutočne a raz navždy premôže smrť.
Ježiš chcel rozšíriť svoje posolstvo pokoja a pravdy. Preto zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „Choďte k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte:
Preto sme vďační, že toto kráľovstvo dávno predpovedané sa dostalo k nám a je súčasťou nášho života.
Turzovka, 6.12.2025
Úvahy inšpirované dnešnými čítaniami sú na: