Sk 18, 9-18, Jn 16,20-23a
Radosť bez nádeje je jednoduchou zábavou, chvíľkovou veselosťou.
Nádej bez radosti nie je nádejou. Nádej je preto nádejou, lebo očakávame niečo radostne.
Radosť a nádej patria k sebe, a vytvárajú podstatnú známku kresťana. Bez týchto vlastnosti, nie je človek kresťanom.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Pán aj nám hovorí, že v našom živote budú aj problémy, ale smútok sa premení na radosť. To je nádej, ktorú priniesol Kristus.
Pápež František: „Radosť posilňuje nádej a nádej prekvitá v radosti. A takto napredujeme. Ale obe tieto kresťanské cnosti, v tomto postoji, ktorý im Cirkev chce dať, ukazujú na to, že vychádzame von zo seba samých. Radostný človek sa neuzatvára sa sám do seba; nádej ťa vedie von, je to tá kotva, ktorá je na nebeskom brehu a vyvádza ťa von. Vyjdime zo seba samých s radosťou a nádejou“.
„Ľudskú radosť môže odobrať akákoľvek vec, akákoľvek ťažkosť - vysvetlil ďalej pápež František. Naopak Ježiš nám chce darovať radosť, ktorú nám nik nebude môcť odobrať. „Je trvalá. Aj v najtmavších okamihoch“. To sa deje aj pri Nanebovstúpení Pána: „Učeníci, keď Pán odchádza a viac ho neuvidia, zostali so zrakom upretým na nebo s istým smútkom. Ale anjeli ich prebudia“.
Lukášovo evanjelium hovorí: „Vrátili sa šťastní, plní radosti.“ A Svätý Otec dodáva: „Radosti z vedomia, že naše človečenstvo vstúpilo do neba, po prvý raz! Nádej žiť a dosiahnuť Pána“ sa tak podľa jeho slov stáva „radosťou, ktorá preniká celú Cirkev."
Svoju homíliu uzavrel pápež František takto: „Nech nám Pán dá túto milosť veľkej radosti, ktorá nech je vyjadrením nádeje, a silnej nádeje, ktorá sa stane radosťou v našom živote. A nech Pán chráni túto radosť a túto nádej, takže nás o ňu nik nebude môcť obrať.“
Turzovka, 30.5.2025
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: