1 Kor 2, 1-5, Lk 4,16-30 

Všetci poznáme silu slova.

Slovo dokáže robiť mnohé veci. Skrze slová sa uzatvárajú veľké obchody. Skrze slová sa túžba dvoch sŕdc stane realitou, slovami končia spory alebo naopak začínajú vojny. Už žalmista zjavuje silu slova: tvoje slovo utvorilo zem i nebo, skrze neho povstali voje nebies. Dnešné evanjelium nás rovnako upozorňuje na silu slova. Ježišovho slova.

Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“

Doslovný preklad gréckeho originálu: všetci mu vydávali svedectvo a boli prekvapení kvôli slovám milosti, vychádzajúcim z jeho úst. Táto veta ukazuje reakciu poslucháčov na Ježišove slová. Na jednej strane nemohli poprieť slová milosti. Na druhej strane boli prekvapení, zaskočení, zo sily jeho slov. Totiž slová milosti nie sú „milé“ slová, ktoré lahodia ušiam, lebo sú správne vyslovené, bez akcentu, bez zaťahovania, poskladané literárnou rečou… slová milosti – tes charitos v jednotnom čísle odkazuje na milosrdenstvo ako postoj Boha voči svojim deťom, voči ľuďom. Prekladá hebrejské chesed, slovo, ktoré je pomerne komplikované preložiť jedným termínom. Označuje milosrdnú a vernú lásku. Do slovenčiny by sme to mohli preložiť opisom: robiť vždy dobro, bez prestania, aj napriek odmietaniu.

Je to presne tento postoj Boha, ktorý zažili Ježišovi poslucháči vo chvíli, keď Ježiš začal vysvetľovať prečítaný úryvok z knihy proroka Izaiáša. Ako dospelý židovský muž mal právo nielen čítať Písmo, ale povedať k nemu aj svoje postrehy, vysvetlenie alebo vlastnú skúsenosť. Ježišovo slovo pohlo srdcami. Stalo sa niečo, čo nemohli poprieť.

Ježiš prečítal časť zo 61 kapitoly Izaiáša. Táto patrí k záverečným kapitolám, ktoré hovoria o nádeji, o znovuzrodení pokoreného a potrestaného národa. Kým Iz 1- 39 sú povzbudením žiť podľa Božej zmluvy a hrozbami súdu, ak jednotlivci budú tvrdošijný, Iz 40 – 55 hovorí o treste a vyhnanstve. Pre „nepočúvanie“ a „neprijímanie“ Božieho slova si privodili babylonské zajatie, stratu zeme, nezávislosti. Stali sa otrokmi pre vlastnú hlúposť. V tejto časti zaznieva aj nádej, lebo Služobník Boží obetuje seba samého a touto seba obetou vyslobodí mnohých. Záverečné kapitoly Iz. 56 – 66 hovoria o blízkej realizácii nádejí. O obnove, ktorá už začína. O slobode, radosti miesto smútku. Citovaná časť v Nazaretskej synagóge je časťou tejto knihy proroka Izaiáša. Ježiš určite čítal viac ako nám to zachoval evanjelista. Ale táto ústredná časť nám ukazuje, že Ježišove slová musíme chápať v širšom kontexte.

Ježiš začal hovoriť, že sa napĺňajú slová obnovy. (Róbert Jáger)

Pozrite tiež.

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/397-pondelok-22-tyzdna

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1411-pondelok-22-tyzdna-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2680-pondelok-22-tyzdna-20

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3124-pondelok-22-tyzdna-21 

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4068-pondelok-22-tyzdna-23

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4535-pondelok-22-tyzdna-24

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/5007-pondelok-22-tyzdna-25