Sk 13, 44-52, Jn 14, 7-14
Ježiš vie o blížiacom sa utrpení, ale pritom myslí viac na apoštolov ako na svoje utrpenie.
Je to pre neho príznačné, nemyslí na seba. Má starosť o apoštolov, chce, aby ich srdcia neboli naplnené strachom a smútkom, ale nádejou na trvalé spoločenstvo s ním. Preto svoj odchod charakterizuje ako odchod na zaistenie miesta a spoločenstva v dome Otca.
Reakcie apoštolov ukazujú, že aj oni vnímali prítomné okamžiky ako rozlúčkové. Tomáš sa odvážil povedať, že nevedia ani len to, kam Ježiš ide, nemôžu poznať cestu… Vtedy Ježiš odpovedal v krásnom mystickom zápise evanjelistu Jána: Ja som cesta, pravda i život (14,6). Je to dominantný moment celej rozlúčky.
Ježišova láska je pre nás garanciou všetkého: garantuje nám poznanie cieľa, garantuje nám sprievod osobnými aj spoločnými dejinami a garantuje nám aj spočinutie vo večnom spoločenstve s ním. Všetko závisí od nás – nášho slobodného rozhodnutia. Ešte aj táto sloboda je prejavom Božej lásky voči nám. Preto sa snažíme čo najintenzívnejšie opätovať Ježišovi jeho lásku a v našich spoločenstvách žime ako prví kresťania, ktorí mali jedno srdce a jednu dušu (Sk 4,32).
Aj toto odhalenie však naráža na nepochopenie a slabú vieru učeníkov. Filipova požiadavka, aby im Majster ukázal Otca, „núti“ Ježiša k priamej odpovedi: Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne. Aby neostal len pri slovách, ktoré nemusia byť dôkazom tejto jednoty s Otcom, dodáva: Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!
Zasadenie týchto úryvkov do čítaní vo veľkonočnom období odkazuje nám učeníkom „poveľkonočného obdobia“, že hoci poznávame pravdu, predsa nie sme ušetrení strachu z Ježišovej cesty kríža. Kristus nás tak, ako aj vtedy apoštolov uisťuje, že niet inej cesty akou prešiel on sám. Zároveň nás však chce utešiť, že na konci tejto jedine možnej cesty je vzkriesenie a „príbytky“, kde bude on a Otec.
Treba však doplniť, že to spoločné prebývanie Otca a Syna v nás (porov. Jn 14, 23) môžeme vďaka veľkonočným milostiam a spoločenstvu Cirkvi, uprostred ktorého sa Ježiš nachádza, zakúšať už teraz.
Turzovka, 2.5.2026
Pozrite tiež:
Dnes je spomienka na sv. Atanáz, biskupa a učiteľa Cirkvi. Pozrite si o ňom na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/339-sv-atanaz
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1261-sv-atanaz-3
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1716-sv-atanaz-4