Zelený štvrtok, Štvrtok Pánovej večere

Úvahy, príhovory a homílie vo všedné dni

Zelený štvrtok, Štvrtok Pánovej večere

Uverejnené: streda, 01. apríl 2026, 20:17 | Napísal: Jozef Hrtús, kňaz | Vytlačiť | Návštevy: 100

Ex 12,1-8.11-14, 1 Kor 11,23-26, Jan 13,1-15

Uvedenie do bohoslužby:

Vrcholí príprava na Veľkú noc, oslavu Kristovej smrti a slávneho zmŕtvychvstania.

Na Zelený štvrtok sa doobeda kňazi stretávajú so svojím biskupom a obnovujú svoje kňazské sľuby. Zároveň sa svätia posvätné oleje, ktoré sa používajú vo farnostiach pri vysluhovaní sviatostí.

Teraz si pripomíname Poslednú večeru, keď sa Ježiš lúčil s apoštolmi. Kristus počas nej apoštolom umyl nohy. Bola to vtedy služba otroka. Tým naznačuje, že aj pre kresťana je najdôležitejšia služba.

Posledná večera bola vlastne Prvá svätá omša. Prosme, aby sme nasledovali príklad Pána Ježiša.

Oľutujme naše previnenia v tomto smere, aby aj pri tejto svätej omši získali silu slúžiť.

Uvedenie do čítaní:

čítanie, Ex 12,1-8.11-14

Prvé čítanie nám priblíži, ako Starozákonný Boží ľud slávil veľkonočnú slávnosť Paschy. Jedli baránka a pripomínali si, že krv baránka zachránila pred skazou ich predkov.

Pán Ježiš slávil s apoštolmi veľkonočnú slávnosť Paschy pri Poslednej večeri.

My kresťania vidíme tohto obetného baránka v Pánu Ježišovi.

čítanie, 1 Kor 11,23-26

Na štyroch miestach Nového zákona sa nám zachoval popis Poslednej večere. Vypočujeme si, ako o nej napísal svätý Pavol.

Evanjelium, Jn 13,1-15

Pri lúčení si ľudia hovoria a pripomínajú, čo považujú za najdôležitejšie. Počúvajme, na čom najviac záležalo Pánu Ježišovi.

Úvaha:

Pripomíname si slávenie prvej svätej omše. Jej ovocím je sv. prijímanie – Eucharistia. Tá je jedným zo spôsobov, ako k nám prichádza vzkriesený Kristus. Skrze ňu vstupuje do našich životov, do našich radostí aj smútkov.

Boh k nám hovorí „Ak chceš prísť ku mne, nemusíš opustiť zem, prídem k tebe sám, vďaka tebe som sa stal pozemšťanom. Ľutujete, že nie ste dosť duchovne založený na to, aby ste bývali blízko mňa? Ale ja, tvoj Boh, som vstúpil do záležitosti kvôli tebe. Od východu slnka po západ slnka beriem chlieb a víno a premieňam ich na svoje telo a krv." (podľa W. Stinissena)

Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života; Kto ku Mne príde, nikdy nebude hladovať, a kto vo mňa verí, nikdy nebude smädný. Kto je moje mäso a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň." (Ján 6:35, 54)

Túžba lásky preniknúť a spojiť sa s milovaným tak, že nás nič nerozdeľuje, sa v ľudskom vzťahu nikdy úplne nenaplní. Boh chcel naplniť náš sen tu na zemi, a preto nám dáva seba ako jedlo a pitie. V Eucharistii nie je Pán len blízko nám, ale vstupuje priamo do nás. Je v nás. Stáva sa zdrojom nášho života. Tak ako chlieb a víno sa stávajú súčasťou nášho života tým, že ich prijímame, tak sa Ježiš spája s nami v Eucharistii a preniká do celého nášho bytia.

Môžeme závidieť učeníkom?

Možno niekedy závidíme učeníkom, že mohli žiť v spoločnosti Ježiša. Ale my máme príležitosť spoznať ho lepšie než oni. Učeníci videli Ježiša a mysleli si, že o ňom vedia všetko a že pre nich už nie je nič tajomné. Ale znamenal oveľa viac, než dokázali vnímať.

V Eucharistii je všetko jednoduché a obyčajné. Práve kvôli tejto jednoduchosti sa však upíname na vonkajšie prejavy a nie sme vedení hlbšie do Božej nekonečnosti. Boh rád využíva naše bežne používané pojmy, aby sme prehĺbili vzťah s nim. S pomocou malých a obmedzených prostriedkov – chleba a vína – odhaľuje svoju nekonečnú veľkosť.

Eucharistia je lúč svetla do tieňov dňa:

Na ceste našich otázok, starostí a bolestivých sklamaní je božský Pútnik - Ježiš vždy naším spoločníkom. „Zostaň s nami, Pane, lebo sa už zvečerieva." Taká bola pozvánka, s ktorou dvaja učeníci, ktorí večer v deň Zmŕtvychvstania odchádzali do Emauz, oslovili pútnika, ktorý sa k nim pridal. Plní smútku si nemysleli, že tento cudzinec je ich pán, ktorý vstal z mŕtvych. Napriek tomu zažili, ako ich „srdcia horeli". Medzi tieňmi dňa, ktorý sa blížil ku koncu, a temnotou na ich dušiach, bol tento cestovateľ lúčom svetla, ktorý prebudil nádej a otvoril ich duše.

„Zostaň s nami," prosili. A pozvanie prijal. Krátko nato tvár Ježiša zmizla, ale Majster „zostal" pod závojom „rozlomeného chleba", pred ktorý im otvoril oči (porov. Lk 24:29 a nasl.). Na ich túžbu zostať s nimi Ježiš odpovedal oveľa väčším darom: cez Eucharistiu našiel spôsob, ako v nich zostať. Prijať Eucharistiu znamená vstúpiť do hlbokého spoločenstva s Ježišom. (Ján Pavol II.)

Turkov, 2.4.2026

Úvahu na dnešný deň môžete nájsť i na:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/177-zeleny-stvrtok-panovej-vecere-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/707-zeleny-stvrtok

https://www.faraturzovka.sk/liturgia/velka-noc/710-zeleny-stvrtok

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1287-zeleny-stvrtok-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1677-zeleny-stvrtok

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2112-zeleny-stvrtok-19

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2937-zeleny-stvrtok-21

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3409-zeleny-stvrtok-22

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3873-zeleny-stvrtok-23

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4331-zeleny-stvrtok-24