Iz 30, 19-21. 23-26, Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8
Keď čítam o osobnostiach z dávnych časov uvažujem, ako chápali svoju dobu.
My pozeráme na ňu z odstupom rokov a storočí, a možno zvrchu. Oni si vtedy mysleli tak o predchádzajúcich dobách. Pozeráme na nich však aj s obdivom. Pri odhŕňaní snehu mi farník hovoril o tom, ako rekonštruoval starú chalupu po dedovi. Poukázal na niektoré zaujímavosti, ktoré zakončil slovami: Ty starí ľudia boli šikovní.
Dnešné evanjelium nám hovorí o tom, čo si myslel o svoje dobe Pán Ježiš. Ako ju videl? Evanjelista konštatoval: Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.
Z toho vyplýva, že podľa Ježiša potrebovali pomoc. Preto prišiel liečiť svoju dobu. Chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.
Ježiš videl aj ich duchovnú biedu. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.
A Ježiš prišiel liečiť nielen svoju dobu. Preto posiela apoštolov najskôr „k strateným ovciam z domu Izraela“ a potom do celého sveta.
Nechajme porovnávanie dôb. To vie najlepšie posúdiť Pán časov – Ježiš Kristus. On nás vyzýva prosiť Pána žatvy – Boha, aby bol dostatok žencov. Dokonca každý z nás je povolaný byť žencom. Každý z nás sa má svoj kus(sok) žatevného poľa, ktorý nie je prístupný nikomu inému. Patrí medzi ne moja rodina, moji susedia, moji kolegovia z práce a ďalší, ktorí prichádzajú do môjho života. Možno som jediný, kto prináša Ježiša s jeho uzdravením a súcitom do ich životov.
Veď existuje toľko ľudí, ktorí dnes potrebujú počuť posolstvo lásky a súcitu vo svojom živote.
Kde môžem a mám žať?
Turzovka, 9.12.2023
Úvahy inšpirované dnešnými čítaniami sú na: