Mich 6, 1-4. 6-8, Mt 12, 38-42 

Jonáš ako predobraz Krista.

Dnes sa stručne dotkneme biblickej terminológie a pohľadu biblistov; aby sme totiž porozumeli Svätému písmu, musíme sa neustále vciťovať do zmýšľania ľudí Starého zákona – do perspektívy učeníkov žijúcich v Ježišových časoch. Tí vnímali biblické texty Starého zákona – i proroctvá, ktoré Pán Ježiš citoval a na ktoré odkazoval inak než my, ktorí žijeme v dobe kníh, televízie a tlače. Svet dnes vnímame odlišne; máme k dispozícii Wikipédiu, definície a abstraktné pojmy. Vtedajšie chápanie však viac vychádzalo z obrazov, postáv či takzvaných „typov“.

V úvode som spomenul Jonáša ako predobraz Krista. Nejde tu o sadrovú či drevenú sošku, ale o „postavu“ v zmysle „typu“ – teda o predzvesť udalostí, ktoré mali ešte len nastať. Pozrime sa na podrobnosti. Svätý Cyril Alexandrijský, jeden z cirkevných otcov, výslovne označuje Jonáša za predobraz Krista. Čo to znamená? V dnešnom evanjeliu Ježiš poukazuje na Jonáša a hovorí, že bol znamením. Zamyslime sa nad tým.

Cyril Alexandrijský poukazuje na niekoľko podobností. Jonáš je dobrovoľne vrhnutý do mora, zatiaľ čo Ježiš dobrovoľne prijíma smrť. Jonáš po troch dňoch vychádza živý a Ježiš po troch dňoch vstáva z mŕtvych. Jonáš hlása pokánie pohanom, kým Ježiš posiela svojich učeníkov, aby hlásali evanjelium všetkým národom. Cirkev má zahrnúť všetky národy. Práve toto v biblickom jazyku predstavuje „predobraz“ alebo „typ“ – niečo skoršie, čo slúži ako obraz či vzor toho, čo malo prísť neskôr.

Aby sme lepšie pochopili, prečo sa Pán Ježiš odvoláva práve na tieto dve postavy – kráľovnú juhu a Jonáša –, stojí za to pripomenúť si komentár svätého Jána Zlatoústeho. Ten uvádza, že Ninivčania – obyvatelia Ninive – zahanbili Izrael. Prečo? Pretože počuli len proroka a nevideli žiadne zázraky; boli to pohania, a predsa celé Ninive činilo pokánie. Samozrejme, hovoríme o starozákonnom legendárnom príbehu, ktorý slúži ako predobraz, no keďže sa naň odvoláva sám Ježiš, stojí za to sa nad ním zamyslieť.

Naproti tomu farizeji počúvajú Božieho Syna, sú svedkami mnohých zázrakov a poznajú Písma, a predsa odmietajú uveriť v Ježiša. Všímajme si teda tento kontrast a varujme sa takého postoja.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 20.7.2026

Úvahy nad dnešnými čítaniami nájdete na:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/445-pondelok-16-tyzdna

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/938-pondelok-16-tyzdna-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1349-pondelok-16-tyzdna-3

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3072-pondelok-16-tyzdna-21

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3533-pondelok-16-tyzdna-22

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4954-pondelok-16-tyzdna-25