Sk 9,1-20, Jn 6,52-59
Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť (Lk 22,15).
Povedal im Ježiš večer na Zelený štvrtok pred Poslednou večerou.
Ježiš ustanovil Eucharistiu s vrúcnou láskou. Aj my musíme znova a znova objavovať, či prehlbovať eucharistickú túžbu. Žiadne iné náboženstvo nemá takúto iniciatívu, takúto možnosť. Je to sám Boh, ktorý prichádza priamo do srdca človeka, aby s ním nadviazal tajomný a výnimočný vzťah lásky. A z tohto spojenia vzniká Cirkev – teda spoločenstvo. Lebo Ježiš prichádza nielen ku mne, ale ku všetkým prítomným a tak vytvárame spoločenstvo. Dokonca sa zúčastňujeme na apoštolskej a cirkevnej činnosti Eucharistie, vytvárame Cirkev.
Sme vo vnútri samotného tajomstva Ježišovho zmŕtvychvstania ako Tomáš, ktorý sa dotýka rán ukrižovaného Ježiša. Ako kresťania musíme prehodnotiť svoju oddanosť eucharistickému tajomstvu tak, ako nám ho Kristus zjavuje a ako nám ho ponúka Cirkev. A musíme znovu objaviť túto nežnosť voči Eucharistii a úctu dávnych čias: dobre prežívané poklony, duchovnejšie prijímania...
A z pohľadu Eucharistie, teda samého Krista, sa nám náš blížny bude zdať svätejší ako je. Musíme si uvedomovať, že je aj v človekovi vedľa mňa. Potom sa budeme môcť dať do služieb blízkych s úplne iným nasadením.
Turzovka- Dom sv. Jozefa, 24.5.2026
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: