Štvrtok 33. týždňa
1 Mach 2, 15-29, Lk 19, 41-44
Ježiš plače nad uzavretými srdcami:
Tak nadpísal pápež František úvahu nad dnešným evanjeliom.
Ježiš plače aj dnes, keď sa dvere nášho srdca, srdca pastierov či Cirkvi uzatvárajú pred jeho prekvapeniami a nespoznávajú tak toho, ktorý prináša pokoj.
Ježiš plakal nad Jeruzalemom, lebo nerozpoznal toho, ktorý prináša pokoj. Pán plače kvôli uzavretosti srdca vyvoleného mesta, vyvoleného ľudu. Nemalo čas otvoriť mu dvere! Bolo príliš zaneprázdnené, príliš spokojné samo so sebou.
Ježiš naďalej klope na dvere, tak, ako klopal aj na dvere srdca Jeruzalema: na dvere svojich bratov, svojich sestier, na naše dvere, na dvere našich sŕdc, na dvere svojej Cirkvi. Jeruzalem sa cítil byť spokojný so svojím životom, akoby nepotreboval Pána. Ani si len nevšimol, že potrebuje spásu. A preto si uzavrel pred Pánom svoje srdce. Ježišov plač nad Jeruzalemom je aj plačom nad Cirkvou, dnes, nad nami.
Prečo Jeruzalem neprijal Pána? Lebo bol spokojný s tým, čo má, nechcel problémy. Pán hovorí v evanjeliu – „kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Nespoznalo si čas svojho navštívenia.“ Jeruzalem mal strach z Pánovej návštevy, mal strach z nezištnosti Pánovho navštívenia. Bol si istý v záležitostiach, ktoré mohol ovládať.
Aj my sa cítime byť istí vo veciach, ktoré môžeme riadiť, kontrolovať... No Pánovo navštívenie, jeho prekvapenia, tie nemôžeme ovládať.
Svätý Otec dodal: „Z tohto mal Jeruzalem strach: byť spasený cestou Pánových prekvapení. Bál sa Pána, svojho ženícha, svojho milovaného. A tak Ježiš plače. Keď Pán navštevuje svoj ľud, prináša nám radosť, prináša nám obrátenie. A my všetci máme strach - nie z veselosti, to nie! - ale z radosti, ktorú prináša Pán, lebo ju nemôžeme kontrolovať. Bojíme sa obrátenia, lebo obrátiť sa znamená nechať Pána, aby nás viedol.“
Jeruzalem bol pokojný a spokojný, veď chrám fungoval. Kňazi vykonávali obety, ľud prichádzal na púť, učitelia zákona zariadili všetko bez výnimky. Všetko bolo jasné! Všetky prikázania boli jasné... A týmto všetkým mal Jeruzalem zavreté dvere. Kríž, ktorý je „cenou za toto odmietnutie“, nám ukazuje Ježišovu lásku, ukazuje nám to, čo ho mnohokrát aj dnes vedie k plaču nad svojou Cirkvou.
Kladiem si otázku: dnes, my kresťania, ktorí poznáme vieru, katechizmus, ktorí chodíme každú nedeľu na svätú omšu, my kresťania, my pastieri, sme so sebou spokojní? Lebo máme všetko zariadené a nepotrebujeme nové Pánove navštívenia... No Pán pokračuje klopať na dvere každého jedného z nás a aj na dvere Cirkvi, či na dvere pastierov Cirkvi. Veru áno, dvere nášho srdca, Cirkvi, pastierov, sa neotvárajú: a Pán plače, aj dnes.
Svätý Otec nakoniec pozýva k spytovaniu svedomia: „Pomyslime na seba: ako sme na tom v tomto momente pred Bohom?“
Turzovka, 20.11.2025
Pozri tiež:
http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/145-stvrtok-33-tyzdna
http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/500-stvrtok-33-tyzdna-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1503-stvrtok-33-tyzdna-3
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2777-stvrtok-33-tyzdna-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4638-stvrtok-33-tyzdna-24