Iz 25,6-10a, Flp 4,12-14.19-20, Mt 22,1-14
V minulosti sa ľudia radi chodili pozerať na svadbu – presnejšie, šli si pozrieť svadobný obrad, nevestu – ako je oblečená, či sa k „sebe hodia“.
Zvlášť na dedine to bola celodedinská slávnosť. Do kostola prišli aj nepozvaní. Po sobáši sa pri kostole rozdávali zákusky a nalievalo sa.
Svadba bola veľkou udalosťou aj za čias Pána Ježiša. Objavuje sa aj v jeho podobenstvách.
Dnešné evanjelium hovorí o pozvaní na svadobnú hostinu a o svadobnom rúchu. Stačí trochu rozumieť biblickej reči, aby sme pochopili o čo ide. Pozvanie na svadobnú hostinu je vlastne pozvaním do Božieho kráľovstva a svadobné rúcho je symbol pripravenosti mať na ňom účasť.
O tomto nám hovorí dnešné evanjelium v podobenstve - vlastne v dvoch podobenstvách.
Jedno je o pozvaní na svadobnú hostinu: Pán usporiadal veľkú hostinu, ale pozvaní ju odmietli - toto podobenstvo sa viac vzťahovalo na Starozákonný Boží ľud - oni z rozličných dôvodov odmietali a odmietajú Ježišovo posolstvo.
Má čo povedať aj nám: Hovorí o našom pozvaní do Božieho kráľovstva. Upozorňuje nás, aby sme nestratili miesto v Božom kráľovstve. Môže sa tiež brať v národnom meradle; keď náš národ bude iba hovoriť o svojich kresťanských koreňoch a cyrilo-metodských tradíciách a jeho život verejný (politický) i súkromný bude ďaleko od Boha - Boh povolá do nebeského kráľovstva iných. Vieme, že boli krajiny v ktorých rozkvital viera a stratili ju. Sú krajiny, v ktorých teraz rozkvitá viera. Je to upozornenie, aby sme sa aj ako národ, aj ako jednotlivci nevylúčili vlastnou vinou z Božieho kráľovstva!
Druhé podobenstvo hovorí o svadobnom rúchu.
Tam sa nám nepozdáva toto: Keď tak veľmi kráľ túži, aby mal na hostí, sám pozýva kohokoľvek, prečo potom vyhadzuje chudáka, ktorý sa patrične neobliekol? Nezdá sa nám totiž spravodlivé, že ten, čo prišiel na svadbu bez svadobného rúcha, bol z nej vyhodený - veď on prišiel z ulice - tam ho pozvali a predsa na ulici ľudia nechodievajú v svadobnom rúchu.
Aby sme to pochopili, musíme si niečo vysvetliť. Na východe sa na bohaté svadby pozývalo tak, že ženíchovi družbovia priniesli pozvanému hosťovi svadobné šaty, v ktorých sa mal zúčastniť svadobnej hostiny. Teda, každý z tých, čo boli na ulici dostali nové šaty - tento jeden ich možno predal, prepil... a teda zaslúžene bol z hostiny vyhodený...
To je pekný obraz aj pre nás. Každý z nás dostal pri krste nové „svadobné rúcho" - Božiu milosť, Boh nám ho obnovuje vždy pri každej sv. spovedi. Keby sme ho však vlastnou vinou stratili a nechceli nanovo prijať, keby nás v takomto stave zastihlo Božie pozvanie - bolo by to zlé...
Vysvetľuje to aj sv. Pavol: „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3,27). Opäť, zo samej podstaty veci nie je možné prijať pozvanie Trojjediného Boha k účasti na jeho živote (t.j. svadba) a neobliecť si Krista t.j. neprijať jeho spôsob života. Kto si „neobliekol Krista“, sa síce môže dostaviť na svadbu, ale vyjadruje, že nejaví o ňu záujem. Nemá podiel na radosti svadobnej hostiny. Teda nie kráľ je krutý, že ho vyhadzuje. Nezdvorilý hosť je krutý, že tak drzo a podlo šliape po pozvaní na svadbu, ktoré je zároveň „požiadaním o ruku“ – požiadaním o priateľstvo s Bohom.
Ešte tu môže byť jedna námietka: Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Samozrejme, nemôžeme brať podobenstvo doslovne, ale môže to byť poukaz na zničenie Jeruzalema. Neurobil to v skutočnosti kráľ – Boh, ale rímsky kráľ. Ježiš sa snažil zachrániť mesto – plakal nad nim.
Pokúsme sa preskúmať svoj duševný stav. Ako vyzerá to naše svadobné rúcho - odhliadnuc od toho, či chodíme na sv. prijímanie, alebo nie.
Uvedomujeme si, že to svadobné rúcho, ktoré sme dostali pri krste nám Boh znova obnovuje vždy, keď sa vraciame k Bohu.
Ďakujeme za pozvanie na Nebeskú hostinu. Snažíme sa urobiť všetko pre to, aby sme mali svadobné rúcho – mať účasť na Božom kráľovstve.
Vysoká, Kelčov 11.10.2026
Pozrite tiež: