Sk 5, 34-42, Jn 6, 1-15
V druhej polovici 19. storočia boli kňazi - národovci.
Možno viac a presnejšie obroditelia ľudu. Zakladali rôzne spolky (striezlivosti, včelárske, ovocinárske), učili ľudí sporiť, hospodáriť.
V dnešnom evanjeliu sme počuli: Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Na začiatku počúvania tejto vety by sme hneď mysleli na Eucharistiu. Ale nie. Ježiš dobre vedel, že hladný človek nemyslí na Boha, ale na svoj žalúdok a presne túto skúsenosť má po stáročia existencie aj Cirkev. Preto všade, kde chcela dosiahnuť úspech pri ohlasovaní evanjelia, snažila sa najskôr pomôcť ľudskej biede a hladu. Bola to Cirkev, ktorá nielen u nás, ale všade učila ľudí hospodáriť, obrábať pôdu, starať sa o ňu. Podľa hesla: Ak dáš človeku rybu, nasýtiš ho na jeden deň, ak ho naučíš chytať ryby, nasýtiš ho na celý život.
Myslím, že nik z čitateľov nemá problém z hladom. Skôr s presýtenosťou. Malo by nás to viesť k vďačnosti, že máme vyriešenú „chlebovú otázku“, ale aj štedrosti.
Čo môžeme robiť v tejto sfére, pre dobro iných?
Prosme, aby sme mali vždy dostatok chleba, ale nezabúdajme pritom, že zmyslom chleba je deliť sa a rozdávať sa pre iných. Majme vždy citlivé srdce pre pomoc našim blížnym a nadovšetko sa vyhýbajme lakomstvu.
Svetový rekord v lakomosti drží nejaká Američanka, ktorá mala banke 31 miliónov dolárov, ale pritom jej synovi museli amputovať nohu, pretože jeho matka premárnila desať dní hľadaním nemocnice, kde by ho bezplatne operovali. Napokon ju ranila mŕtvica, keď sa v obchode hádala o cenu litra mlieka.
Čo poviete, vymyslený príbeh? A čo my? Asi na začiatok sa snažiť nemyslieť iba na seba.
Turzovka, 12.4.2024
Úvahu nad dnešným Božím slovom môžete nájsť i na: