Ez 37, 1-14, Mt 22, 34-40 

Možno s istotou povedať, že všetkým sa páči ak žijú ľudia v láske, to je v jednote, porozumení a pokoji.

Je to prirodzené i pre tých, čo sú na okraji spoločnosti, či dokonca kriminálnici. Tí sa často vyhovárajú (vedome, či nevedomé), že sú preto takí, lebo iní boli k nim zlí.

Prečo potom niet lásky na svete, alebo tak málo? Asi preto, lebo každý lásku očakáva a nie je pripravený ju dávať.

Pán Ježiš hovorí o láske ako príkaze, lebo láska je podmienka života. Bez lásky k Bohu človek umiera večne, bez lásky k ľuďom umiera na tomto svete. Bez lásky ide človek k zániku, ku smrti. Je zo zákon života!

Pán Ježiš po vyhlásení týchto príkazov povedal: Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. Môžeme povedať, že i život, dokonca večný život. Preto je potrebné ožívať v láske. V akom zmysle? Prečo také smelé, na prvý pohľad nepodložené slova, že bez lásky človek umiera? Lebo za zadusí v sebectve!

Vysvetľuje to prorok Ezechiel  v prvom čítaní, keď hovorí o tom ako mal kriesiť kosti. Boh mu povedal: tieto kosti, to je celý dom Izraela. Prečo? Zabudli, že by mali žiť s Bohom, žiť podľa neho, že žijú z Boha. Zabudli na lásku.

Ak nežijeme v láske, tak sa dostávame do hrobov sebectva. Preto nám prorok vysvetľuje: Toto hovorí Pán, Boh: Ľud môj, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela.

Aj my potrebujme dostať sa z hrobov sebectva, ožiť v láske, aby sme sa dostali do krajiny Božieho kráľovstva, kde je len láska a jej sprievodné dobra, spomínané v úvode: Jednota, porozumenie a pokoj.

Turzovka, 19.8.2016