Zo zemepisu vieme, že mesto Lima, z ktorého pochádzala naša svätica, je hlavným mestom juhoamerického štátu Peru.
V 16. storočí bolo sídlom španielskeho miestokráľa, a tým aj hlavným mestom španielskych kolónií v Južnej Amerike.
Na rozdiel od dŕžav iných koloniálnych mocností, v španielskych kolóniách Latinskej Ameriky mala Cirkev hneď od počiatku väčšie možnosti organizovať sa a pôsobiť na súkromný i verejný život . V niektorých prípadoch sa jej dokonca podarilo účinne ochrániť domorodcov pred koristníckou svojvôľou kolonizátorov, ako to bolo napr. v kampani vedenej dominikánom Bartolomejom de las Casas a v jezuitských redukciách, kam nesmeli kolonizátori vkročiť.
Živá prítomnosť Cirkvi v Latinskej Amerike sa prejavila aj jej vnútorným rastom. Kto pozná pomery v tejto oblasti, vie, že tamojší ľudia, či už sú to potomkovia Španielov, Indiáni alebo miešanci, prejavujú veľkú náklonnosť k vonkajším, zvlášť hromadným prejavom nábožnosti. No pre duchovnú hĺbku a zvlášť pre osobnú disciplínu, ktorú vyžaduje kresťanský život, majú už menej porozumenia. To je jedna z príčin nedostatku duchovných povolaní a nedostatku domácich kandidátov svätosti.
Tým väčšmi prekvapuje, že v 2. pol. 16. a začiatkom 17. storočia žilo v tejto oblasti, a osobitne v Peru, niekoľko mužov a žien, ktorých Cirkev uctievala ako svätých. Je síce pravda, že niektorí prišli z Európy, ako napr. svätý arcipastier Turibius de Mogrovejo (sviatok 23. marca), ale iní sa narodili až na horúcejjuhoamerickej pôde. A medzi nimi je na prvom mieste sv. Ružena Limská.
Narodila sa v Lime 20. apríla 1586. Pri krste dostala meno Izabela (Isabella). Meno Rosa (doslovne "ruža") - Ružena jej dala indiánska slúžka pre jej krásu a toto meno jej aj ostalo.
Ružena v mnohom pripomínala taliansku sväticu Katarínu Sienskú, ktorú nasledovala aj pri voľbe životného stavu. Podobne ako Katarína aj Ružena prejavovala už od detských rokov hlbokú nábožnosť a veľkodušne spolupracovala s riadnymi i mimoriadnymi Božími milosťami. no jej boj o život zasvätený Bohu bol azda ešte ťažší. Ružena bola mimoriadne pekná, a preto rodičia pokladali za samozrejmé, že sa dobre vydá. Pytači nechýbali, ale Ružena sa nechcela vydať. Aby odpudila záujemcov, jemnú pokožku na tvári si rozodierala štipľavým korením, a tak si okrem bolesti spôsobila aj rany a tmavé, nepekné škvrny. Podobne si doráňala i ruky. Často sa postila, v noci sa modlievala, bičovala sa a okolo tela nosila pichľavý kajúci pás. Tieto kajúcnosti jej zazlievali nielen rodičia, ale aj niektorí duchovní, ktorým sa nepáčila asketická horlivosť, s akou útla deva prevýšila aj mníchov žijúcich v kláštore.
Ružena bojovala o svoje ideály mnoho rokov. No pritom mala svojich rodičov veľmi rada. Keď upadli do biedy, usilovala sa im čo najviac pomôcť: cez deň pracovala v záhradke a predávala kvety, kým v noci zasa šila. Keď ochoreli, Ružena ich obetavo a s láskou ošetrovala. Jej lásku pocítili aj mnohé opustené siroty, ktorým sa obetavá dievčina usilovala uľahčiť ich osud.
Hlavná Ruženina životná túžba bola - celkom sa zasvätiť Bohu. Keď nemohla priamo vstúpiť do kláštora, ako 20-ročná požiadala o prijatie do Tretieho rádu sv. Dominika. Limskí dominikáni vyhoveli jej žiadosti. Ako členka Tretieho rádu Ružena ešte zväčšila svoju hlbokú nábožnosť a skutky pokánia. Boh ju obdaril mimoriadnymi mystickými stavmi, medzi ktoré patrili časté extázy, najmä okolo piatku, keď si zvlášť pripomínala utrpenie Pána Ježiša. S týmto utrpením spájala aj svoje ťažké telesné a duševné bolesti, ktoré sa vystupňovali najmä v posledných rokoch jej života. Ružena ich veľkodušne prijímala a obetovala ich za obrátenie svojich spolurodákov.
Posledné tri roky života bývala Ružena u istej nábožnej manželskej dvojice, ktorá ju prijala ako dcéru. Zomrela vo veku 31 rokov 24. augusta 1617.
Jej pohreb sa podobal triumfálnemu sprievodu, na ktorom sa zúčastnilo celé mesto Lima. Telesné pozostatky mimoriadnej devy uložili v kostole sv. Dominika, v kaplnke sv. Kataríny Sienskej. Pápež Klement IX. vyhlásil Ruženu roku 1668 za blahoslavenú a jeho nástupca Klement X. roku 1672 za svätú.
Svätá Ružena Limská sa tak stala prvou sväticou Nového sveta. Doteraz sa uctieva ako nebeská ochrankyňa celej Ameriky, ale osobitne ako patrónka Peru a mesta Limy.
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.