Sk 8, 1b-8, Jn 6, 35-40 

Skutky Apoštolov, ktoré môžeme pokladať za prvú históriu kresťanov po Ježišovom odchode, nám prinášajú obraz ideálnej prvej kresťanskej obce:

"Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu" (Sk 2, 44 n.).

Vidíme, že prví kresťania zobrali veľmi zodpovedne Ježišovu náuku lásky a aj to čo sme počuli v dnešnom evanjeliu: Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

Viliam Judák v práci Cirkev - Ježišovo dielo píše:

Určite by bolo dosť Rimanov prejavilo porozumenie pre to, že "tesár z Nazaretu" je považovaný za neobyčajnú osobnosť. Ovšem vidieť v ňom Boha, ktorý sa stal človekom, muselo pripadať tým, čo ho pribili na kríž, nanajvýš smiešne a presahujúca zdravý rozum.

A predsa sa kresťania - ich modlitba, ich eucharistická oslava, ich láska k blížnemu, význam, ktorý pripisovali krstu, ich pohotovosť k mučeníckej smrti - dali pochopiť iba cez Krista.

 Od počiatku a vždy znovu sa dozvedáme o slávnosti pri spoločnom jedle. K tomu patrilo Lámanie Chleba a oslava Boha v modlitbe spojené s čítaním Svätého písma. Akú formu nadobudla táto slávnosť v 2. storočí (do akej miery v nej spoznáme našu vlastnú bohoslužbu!), sa dozvedáme od teológa Justína (narodený okolo r. 100).

Rovnako ako Terulián, aj on píše pre informáciu nekresťanov:

 "V deň, ktorý nazývame dňom Pána (t.j. nedeľou), sa uskutočňuje zhromaždenie všetkých, ktorí bývajú v meste alebo na dedine, pritom sa čítajú pamäti apoštolov alebo písma prorokov. Po skončení čítania dáva predstavený vo svojom príhovore napomenutie a výzvu k napodobňovaniu všetkého dobrého. Potom všetci spolu vstaneme a posielame k nebu modlitby. Ako už bolo spomenuté, prinesie sa po ukončení modlitieb chlieb, víno a voda, predstavený prednáša modlitby a z celej sily vzdáva vďaku a ľud súhlasí vypovedaním Amen. Potom sa uskutoční rozdeľovanie, každý dostane svoju časť z premeneného chleba a vína; neprítomným ich odnesú diakoni...

 V nedeľu sa stretávame preto, lebo je to prvý deň, keď Boh premenením tmy a pramatérie stvoril svet a Ježiš Kristus, náš Pán a Spasiteľ v tento deň vstal z mŕtvych. Lebo v deň pred dňom Saturna bol ukrižovaný a v deň po dni Saturna, t.j. v nedeľu, sa zjavil svojim apoštolom a učeníkom a učil ich to, čo sme vám tu tiež predložili na uváženie".

Aj dnes sa niektorým javí zvláštne, ako Rimanom, že Ježiš je Boh. Práve tradícia eucharistie už 2 000 rokov je pre nás znamením. Veď kto z ľudí by niečo také mohol pomyslieť a nie ešte hlásať.

Prví kresťania pre túto vieru kládli život (prvé čítanie) rovnako ako mnohí aj dnes.

Nás nech tešia tieto slova dnešného evanjelia: A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.

Turzovka, 13.4.2016