Zj 21,1-5a, 1 Kor3,9c-11.16-17, Jn,13-21
Dolina Turkov nepatrila do turzovskej farnosti od jej vzniku.
Dokonca politicky sa spoločne s Dlhou stali súčasťami Turzovky až v modernej dobe, v roku 1949. Dovtedy prislúchali k Dlhému Poľu. Po stránke cirkevnej bol taktiež súčasťou farnosti Dlhé Pole, až koncom 18. storočia bola k Turzovke z farnosti Dlhé Pole prifarená dolina Tvurka, ako sa píše v kanonickej vizitácii z roku 1798 (nepochybne skomolený názov Turkova). Od tých čias bol Turkov súčasťou turzovskej fary. Veľmi dlho v tejto doline nebol kostol ba ani len kaplnka.
Vlastnej sakrálnej stavby sa veriaci z Turkova dočkali až na začiatku nového milénia. Iniciátorkou stavby filiálneho kostola v Turkove bola p. Veronika Krišťáková (darovala pozemok) a Elena Tuhovčaková, ktorá pomáhala zvlášť pri organizovaní. Stavať začali pod kuratelou pána farára Ivana Mahríka v novembri 2000. Projektovú dokumentáciu vyhotovil Ing. Ladislav Rožánek, dodávateľom bola firma Stavospol Turzovka. Stavebné práce si veriaci vykonávali svojpomocne, pri stavbe pomáhali aj farníci z Korne, Podvysokej i Turzovky. Pre úplnosť treba dodať, že v júli 2000 sa Turkov stal filiálkou novozriadenej farnosti v Korni. Takéto rozdelenie však najmä kvôli dostupnosti nebolo veriacimi prijaté s pochopením a tak sa po kolaudačnom konaní kostola, Turkov opäť pričlenil k farnosti v Turzovke. Slávnostnú konsekráciu nového kostola vykonal 12. 5. 2002 nitriansky diecézny biskup Ján Chryzostom kardinál Korec. Kostol bol dedikovaný Fatimskej Panne Márii. Zvon do kostola zakúpil Mestský úrad v Turzovke zo zvonolejárskej dielne J. Tkadleca v Halenkove. Socha Fatimskej Panny Márie pochádza priamo z portugalského pútnického miesta, ktorú zaobstarali veriaci z Českej republiky. V súčasnosti je filiálny kostol jedným z troch kostolov v turzovskej farnosti.
Pred troma rokmi pán biskup Mons. Tomáš Galis inštaloval do tohto kostola relikvie Fatimských deti.
------------
Podľa niektorých odborníkov ak medituje aspoň 1% ľudí v tom čase poklesne zločinnosť a ľudia sú iniciatívnejší v konaní dobra. Neviem nakoľko je to dokázané. Ale Cirkev s tým ráta už takmer 2000 rokov.
Od prvých čias boli kresťania, ktorí sa utiahli na osamelé miesto, aby meditovali, modlili sa, konali skutky pokánia. To boli pustovníci. Známy je „otec pustovníkov sv. Anton.”
Neskôr sa títo ľudia grupovali v kláštoroch, aby spoločne slúžili Bohu v modlitbách a tým slúžili i ľudstvu - povznášali ho. Najmä ak žili podľa hesla sv. Benedikta „Ora et labora” - Modli sa a pracuj. Rehoľníci pracovali pre povznesenie človeka v oblasti školstva, kultúry a hospodárstva. Nečudo, že sv. Benedikt zakladateľ kláštorov v Európe je spolu s našimi vierozvestcami Cyrilom a Metodom, patrónom Európy.
Cirkev vždy podporovala, či rešpektovala takzvané kontemplatívne rehole, ktorých poslaním je meditácia a modlitba, lebo vedela, že tým sa dvíha latka hladiny dobra vo svete. Aj keď mechanizmy tohto procesu dobre nechápeme.
Tu v kostole sme sa dnes mnohí stretli na výročie posvätenia chrámu, ktoré bolo12. 5. 2002. Stavať ho začali v novembri 2000.
Naše kostoly sú pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť len luxus odísť zo sveta miestom, kde sa môžu zastaviť, pomeditovať pred Bohom nad svojím životom. Chrámy sa tak stali oázou pokoja pre dušu, aby sme pozdvihli seba a tým aj ľudstvo. Zhromažďuje sa tu aspoň 1% obyvateľov osady? Neviem. Vieme však to, aby strom priniesol úrodu, nepotrebuje len listy a konáre, ale potrebuje aj korene. Tie mu udržujú stabilitu a dodávajú životodarnú silu.
Spoločnosť nepotrebuje len manažérov, politikov, diplomatov, vedcov. Potrebuje najmä Božiu lásku, pomoc či milosť. Kto ju dáva spoločnosti? Tí čo sa zhromažďujú v kláštoroch, v kostoloch na modlitbách. Potrebuje tých, čo obetujú svoje utrpenie a bolesti Pánu Bohu. Sú to aj tí, ktorí nevládzete prísť do kostola, ale obetujete svoje utrpenie za svojich blízkych, za národ, za Cirkev, vôbec za ľudstvo.
Preto pápež všade prosí o vaše modlitby a obete za mier a pokoj. Vie, ako ich potrebuje on i celá Cirkev. Vie to každý misionár, každý kňaz. Pomaly to snáď pochopí i naša spoločnosť, veď potrebuje stabilitu, životodarnú duchovnú silu.
Chceme tu všetci spoločne obetovať naše modlitby, trápenia Bohu a preto sa spájame s Ježišovou obetou pre požehnanie tomuto svetu. Prosme, aby sme toho boli hodní.
Turzovka - Turkov, 12.5.2026
Úvahy inšpirované dnešnými čítaniami nájdete na:
Dnes je aj spomienka na sv. Pankráca. Pozrite si o ňom:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3919-sv-pankrac