Sk 15, 7-21, Jn 15, 9-11
Nikdy nezaškodí zdôrazňovať, že naše náboženstvo je náboženstvom vzťahu.
Nie je to súbor nejakých povinnosti, príkazov, zákazov, skutkov zbožnosti, mechanických opakovaní formúl...
Ježiš to zhrnul do myšlienky: Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske. Poviete: Ale Pán hovorí aj o prikázaniach! Samozrejme. Nemôžeme sa totiž domnievať, že vzťah lásky k Ježišovi je vecou iba nejakého citu.
Aj u Pána Ježiša vidíme, že celý jeho život sa niesol vo vzťahu k jeho Otcovi. Prišiel plniť jeho vôľu – „dodržiaval“ prikázania. Vyjadruje to aj v dnešnom texte: ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.
Priblížme si to vzťahom rodičia - deti. Náš vzťah k rodičom môže byť vzťahom povinnosti: Musím ich ísť navštíviť, musím im pogratulovať, musím im ísť pomôcť... Ale to všetko dá robiť z lásky, vďaky. A k láske patrí aj premáhanie sa, obeta. Nepozerám na súrodencov, že by sa oni mali zaangažovať. Dobrý syn, dcéra sa tešia, že môžu rodičom vrátiť ich starostlivosť.
Až potom môže byť naša „radosť úplná“.
Turzovka, 7.5.2026
Môžete si pozrieť aj: