1 Kr 10, 1-10, Mk 7, 14-23
Existuje náboženský smer, ktorý sa volá tabuizmus.
Pri narodení dieťaťa sudičky zakážu jesť nejaké jedlo, prípadne sa vyhýbať nejakej veci. Súčasťou tohto osudu je často doživotný zákaz (tabu) konzumácie konkrétnej potraviny (napr. biela sliepka, bravčové mäso, určité ovocie), ktorá je špecifická len pre daného jednotlivca.
Misionár spomína ako mládenci urobili žart z kamaráta a dali mu do jedla niečo z jeho tabu. Ten zbledol a umrel. Tak to mal vsugerované.
Aj dnešné náboženstva majú rôzne zákazy jedál. Tie však nie sú pre jednotlivú osobu, ale pre všetkých príslušníkov viery. Delia pokrmy na čisté a nečisté. Napríklad Židia a Mohamedani majú, mimo iného, za nečisté bravčove mäso.
Ježiš vyhlásil všetky jedlá za čisté. A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Učeníci a prví kresťania, keďže vyšli zo židovstva, mali ešte dlho problém prijať takúto interpretáciu. Koľko úsilia stálo svätého Petra voviesť do života, s vnútorným pokojom „nové“ učenie Ježiša (Sk 10, 9-17,34-36). Všetko sa teda rozhoduje v ľudskom srdci, v najhlbšej časti človeka, kde sa robia rozhodnutia.
Ježiš hovorí o nečistote človeka. Nejedná sa o čistotu z hľadiska hygieny. Boh všetko stvoril a povedal, že je to dobré, pri stvorení človeka sa vyjadril; veľmi dobré (Gn 1, 31).
Všetko je dielom Božej lásky a celé stvorenie je darom pre človeka. Dobré dary sa však dajú zle použiť. Jestvuje nečistota človeka spojená so stratou, chýba mu niečo, čo by mohol a mal mať – Ide o zneužitie darov. Človek sa môže stať otrokom vecí, ako to vyjadril svätý Pavol, že začne žiť len pre brucho, ktoré sa stane jeho bohom (Fil 3, 19). Takému človeku postupne nič nie je sväté. Ľudská bieda, nečistota, ktorú spomína Ježiš, začína privlastňovaním si Božích darov. Stane sa to vtedy, ak človek opustí dialóg so svojím srdcom, vlastne s Bohom (čo je úprimná modlitba). Neďakuje Bohu za dary, nevie sa s nimi deliť, ale si ich sebecky privlastňuje.
Modlime sa dnes spolu s kráľom Dávidom: „Bože, stvor vo mne srdce čisté.“ (Ž 51, 12)
Turzovka, 11.2.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1607-streda-5-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2030-streda-5-tyzdna-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3329-streda-5-tyzdna-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4267-streda-5-tyzdna-24
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4745-streda-5-tyzdna-25