Iz 40, 1-11, Mt 18,12-14
Ježiš v podobenstve spomína stádo so stovkou oviec.
Môžeme povedať, že toto stádo v podobenstve predstavuje celé ľudstvo. A predsa, nech je jeho stádo akokoľvek veľké, strata jednej ovce pre neho nie je zanedbateľná. Pán Ježiš nezaokrúhľuje číslo na deväťdesiatdeväť: ak mu chýba jedna ovca, cíti, že jeho stádo je neúplné. Pôjde hľadať stratené ovce v horách, na lúkach, v údoliach, a nezastaví sa, kým ich nenájde...
V „maličkých" (verš 14), ktorých Otec nechce stratiť, môžeme vidieť portrét každého človeka v jeho jedinečnosti.
Cirkev je Kristovo stádo a nie je v nej nikto taký malý, že by sa s ňou nemuseli zaoberať, nie je nikto, kto by bol zbytočný, alebo koho by sme mohli nechať na okraji bez akýchkoľvek zábran. Ako nám často pripomínal pápež František, nikto sa nemôže považovať za objekt odmietnutia.
Dnešné evanjelium nám dáva pocit bezpečia. Môžeme prejsť ťažkými chvíľami v živote, sme slabí a schopní stratiť sa na ceste. Pán Ježiš nás však pôjde hľadať, dá nám novú príležitosť vrátiť sa k nemu. Buďme dosť pokorní na to, aby sme si priznali svoje chyby a otvorili sa Božej láske v takom okamihu.
Tento úryvok evanjelia je zároveň povolaním: byť kresťanom znamená zdieľať pocity Pána Ježiša a nebyť ľahostajný, keď sa dozvieme, že niekto je oddelený od stáda. Sme povolaní vydať sa na cestu a priblížiť sa k tej osobe, aby sme jej pomohli dostať sa z izolácie.
Prostredníctvom našej modlitby, času a porozumenia môžeme byť nástrojmi, ktorými sa môžu vrátiť k životu Cirkvi.
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/121-utorok-po-2-adv-nedeli
Dnes je spomienka sv. Jána Diega Cuauhtlatoatzina. Pozrite si o ňom na: