Nm 12, 1-13, Mt 15, 1-2. 10-14 

Dnešné evanjelium prináša rozhovor Ježiša s farizejmi o tom, čo je čisté a nečisté.

Text hovorí o a náboženských zvykoch tej doby, z ktorých mnohé už stratili svoj význam. Ježiš pomáha ľuďom a učeníkom lepšie pochopiť túto, pre farizejov a zákonníkov, veľmi dôležitú tému zachovávania zvykov.

Farizeji kritizujú správanie Ježišových učeníkov. Predstierajú, že ich zaujíma dôvod správania učeníkov. V skutočnosti kritizujú Ježiša, pretože dovoľuje svojim učeníkom porušovať normy čistoty.

Sú tri body, ktoré si zaslúžia našu pozornosť:

1. Zákonníci sú z Jeruzalema, hlavného mesta. Prišli pozorovať, čo robí Ježiš, teda „kontrola z hora“.
2. Učeníci si pred jedlom neumývajú ruky! Život s Ježišom im dodáva odvahu porušovať normy, ktoré tradícia vnucovala ľuďom, ale ktoré už nemali zmysel pre náboženský život.
3. Umývanie rúk je aj dnes dôležitou hygienickou normou, ale pre farizejov nadobudlo náboženský význam, ktorý slúžil na kontrolu a diskrimináciu ľudí.

Obyčaje otcov boli normy, ktoré musel ľud dodržiavať, aby dosiahol čistotu, ktorú zákon vyžadoval. Dodržiavanie zákona bolo niečo veľmi vážne. Nečistý človek nemohol prijať požehnanie, ktoré Boh sľúbil Abrahámovi. Normy zákona čistoty učili ako obnoviť čistotu, aby sa sa mohli opäť zjaviť pred Bohom a cítiť sa v jeho prítomnosti dobre. Človek sa nemohol zjaviť pred Bohom v hocijakom stave, pretože Boh je Svätý a zákon hovorí: „Buďte svätí, lebo ja som svätý!" (Lv 19:2).

Normy čistoty boli v skutočnosti otroctvom (porov. Mt 23,4). Pre bežného človeka bolo prakticky nemožné vyhnúť sa znečisteniu. Napríklad dotknúť sa malomocného, jesť s vyberačom daní, jesť bez umývania rúk a množstvo iných činností.

Všetky tieto veci robili človeka nečistým a akýkoľvek kontakt s človekom znečisťoval ostatných. Preto ľudia žili v strachu, vždy ohrození mnohými nečistými vecami, ktoré ohrozovali ich život. Boli nútení žiť, báli sa všetkého a všetkých. Farizeji trvali na normách čistoty a vyprázdnili zmysel prikázaní Božieho zákona.

Ježiš dáva konkrétny príklad, keď v mene tradície odstránili význam štvrtého prikázania, ktoré prikazuje úctu otca a matky (Mt 15,3-6). Títo ľudia sa zdali byť veľmi nábožní, ale bolo to len navonok. Vnútorne boli srdcom ďaleko od Boha! Ježiš povedal, citujúc Izaiáša: „Títo ľudia ma uctievajú perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa (Mt 15,7-9). Ľudia už boli preťažení tým, čo sa učilo, a čakali na Mesiáša, ktorý im ukáže inú cestu, ako dosiahnuť čistotu.

Táto nádej sa uskutočňuje v Ježišovi. Svojím slovom očistil malomocných (Mk 1,40-44), vyháňal zlých duchov (Mk 1,26.39; 3,15.22 atď.) a zvíťazil nad smrťou, ktorá bola zdrojom všetkej nečistoty. Ježiš sa dotkol nečistej ženy a bola uzdravená (Mk 5,25-34). Ježiš bez strachu, že bude znečistený, jedol s ľuďmi, ktorí boli považovaní za nečistých (Mk 2,15-17).

Osobné otázky:

Poznáte dnes nejakú náboženskú prax, ktorá už nedáva zmysel, ale ktorá sa naďalej praktizuje?

Sú vo vašom živote nejaké praktiky a zvyky, ktoré sa považujú za posvätné, a iné, možno dôležité nie?

Podľa akých kritérií posudzujete zvyky? Sú tieto kritériá v súlade s Ježišovým učením, alebo len so zvykom?

Farizeji boli praktizujúci Židia, ale ich viera bola oddelená od života ľudí. Preto ich Ježiš kritizuje. A kritizoval by nás dnes Ježiš? Za aké veci?

Turzovka, 5.8.2025

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/922-utorok-18-tyzdna

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3091-utorok-18-tyzdna-21