Gn 16, 1-12. 15-16, Mt 7, 21-29 

Na konci dnešného evanjelia nám zaznelo:

Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.

Je to zhodnotenie poslucháčov Ježišovej Horskej reči. Bude nasledovať blok desiatich Ježišových zázrakov.

Všimnime si dve veci:

Prvé:

Poslucháči žasli nad jeho učením – upútala a strhla ich Ježišova reč. To sa môže aj nám stať ak počúvame nejakého majstra slova.

Druhé:

A toto je prekvapujúce – lebo ich učil ako ten, čo má moc. Ako to chápať – v čom bola moc Ježišovho učenia? Zdá sa, že tu nešlo iba o zázraky. Veď Ježiš mal učeníkov ešte pred prvým zázrakom (viď svadba v kane Galilejskej). Zdá sa, že to bola autorita Ježišovej osobnosti. A to je ťažko opísateľné a aj vysvetliteľné.

Ježišova autorita sa prejavuje aj v tejto vete: Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

Ježišovi nejde o popularitu, jeho oslovovanie. Ide mu o to, aby bola plnená vôľa jeho Otca a on bol oslavovaný.

Pozrite tiež:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/274-stvrtok-12-tyzdna

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/772-stvrtok-12-tyzdna-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2596-stvrtok-12-tyzdna-20