Iz 6, 1-4. 8, Hebr 2, 10-18, Jn 17, 1-2. 9. 14-26
Prečítali sme si úryvok z Ježišovej veľkňazskej modlitby.
Ježiš hovorí o svojom odchode z tohto sveta a vo Večeradle sa obracia na svojho Otca. Modlí sa v ňom za svojich učeníkov, aby od Otca prijali plnosť života, čiže aby spoznali jediného pravého Boha a toho, ktorého poslal na svet, Ježiša Krista.
Zvolanie „Otče, nadišla hodina" označuje blížiaci sa čas jeho umučenia, smrti a odchodu z tohto sveta. Prosba „Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba" vyjadruje, že Ježiš ako Najvyšší a Večný kňaz oslávil Boha verným plnením jeho vôle a teraz bude obnovený jeho pôvodný majestát.
Vzdávanie slávy Bohu sa stáva hlavnou témou Ježišovej veľkňazskej modlitby a vlastne vyvrcholením jeho života.
Každý pokrstený má svojim kresťanským životom znaky Kristovho kňazstva a tým aj on vzdáva slávu jedinému Bohu.
Ježišova veľkňazská modlitba je príhovornou modlitbou: Ježiš sa nemodlí za seba a za svoje úmysly, ale za svojich učeníkov a za všetkých, ktorí sa v budúcnosti stanú jeho učeníkmi. A tak sa vtedy vo Večeradle modlil aj za nás.
Prosí Otca o jednotu pre svoju Cirkev, ktorá bude znakom pravdy jeho poslania, jeho poslania vo svete. Táto jednota musí byť modelovaná na tej absolútnej jednote, ktorá existuje medzi ním a Otcom.
Je to vôbec možné? Sme my ľudia schopní dosiahnuť takúto „božskú" jednotu? Ľudsky povedané, je to nemožné. Preto Ježiš prosí svojho Otca, aby to bol dar pre Cirkev.
Skutočná jednota pochádza z pravej lásky. Jednota v Trojjedinom Bohu je ovocím tejto neuveriteľnej lásky. Ak Ježiš prosí svojho Otca o takúto jednotu pre nás, v podstate prosí o dar takejto lásky v Cirkvi pre každého z nás. Preto prosí Otca, aby bol s ním tam, kde trvalo prebýva: v dome svojho Otca. Pretože láska neznáša oddelenie. Ježiš Veľkňaz zjednocuje svet s Bohom.
Úvahu nad dnešným sviatkom môžete nájsť i na: