Iz 52,13 - 53,12, Žid 4,14-16. 5,7-9, Jn 18,1-19,42

Iné pašie

Pri opise Ježišovho umučenia a smrti chce Jánovo evanjelium poukázať nie na rozsudok vynesený za „politickú podvratnú činnosť“, ale na hodinu oslávenia Božieho Syna.

Počas celého procesu v ktorom má Ježiša odsúdiť na smrť, je pánom toho, čo sa deje. Pre Jána je kríž synonymom „vyzdvihnutia", vystúpenia do výšin, aby bol s Otcom (Jn 3,14; 8,28; 12,32-34). Je to začiatok zmŕtvychvstania, ktoré sa naplno zjavuje v prvý deň týždňa (Jn 20,1).

Preto v Jánovom evanjeliu nie je v Getsemanskej záhrade spomínaná žiadna agónia (Jn 18,1-2). Keď Judáš  príde s kohortou vojakov, Ježiš sa im predstaví a keď povie: „Ja som, cúvli a popadali na zem.“ (Jn 18,6).

Keď Ježiš umiera, nie je v takej agónii ako v iných evanjeliách. Pokojne sa rozlúči so svojimi priateľmi, so svojou matkou a potom zomrie (Jn 19,28-30).

Príbeh o umučení je ďalším konkrétnym príkladom skutočnosti, že Ján jednoducho nerozpráva iba historické fakty, ale podrobuje ich „röntgenovému skúmaniu“. Snaží sa ukázať, čo skrývajú fakty.

Keď sa Pilát a Herodes, teda židovské a rímske autority pokúšali ukončiť Ježišov život, v skutočnosti dovolili, aby bol Ježiš povýšený k Bohu. Väznený Ježiš riadi udalosti a dobrovoľne dáva svoj život. Sám hovorí: Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca." (Jn 10:17-18)

A čo je dôležité, Ježiš to nerobil pre svoju slávu, ale aby oslávil Otca. Modlí sa: „Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. (Jn 17,4-5).

Ježiš trpel aj pre naše oslávenie, aby nám pripravil miesto. Hovorí: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. (Jn 14:2-3)