Iz 49, 8-15, Jn 5, 17-30 

Začínajú náročné texty evanjelia podľa Jána.

Je v nich veľa z polemík s farizejmi a zákonníkmi, ktorí nechceli prijať Pána Ježiša.

Ježišove argumenty prichádzajú zvnútra aj zvonka. Zvnútra – z jeho ľudského poznania, ale aj od jeho Otca. Ten ho obklopil ako vzduch, ktorý dýchal. Vôľa jeho Otca videná v poslaní pre spásu sveta bolo prioritou jeho života.

Je ťažké pochopiť vzťahy medzi božstvom a ľudskosťou. Nečudujme sa, že to mali súčasníci ťažké, najmä keď sa vo všetkom stavali proti Ježišovi a nemali ochotu porozumieť ho.

Ako mohli chápať Ježišove slová: Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

My to máme jednoduchšie, lebo už sme po Ježišovom zmŕtvychvstaní. To je jedna z veľkých našich výhod.

My tiež môžeme vstúpiť v modlitbe a meditácii do života Najsvätejšej Trojice. Môžeme si vyprosovať ochotu konať a plniť vôľu Božiu. Modlitba nám dáva silu modliť sa: „buď vôľa tvoja na zemi ako v nebi". Náš čas v modlitbe pomáha, aby sa stala Božia vôľa a aby sa láska jeho vlády stala viditeľnou na zemi.

Ježišov vzťah k Bohu je motiváciou pre nás. Hovoril o Bohu ako o milujúcom otcovi s ktorým má blízky vzťah.

Jednota Otca a Ježiša bola taká, že dielo jedného je dielom druhého. Ježiš mi dôveruje natoľko, že ma povolal do rovnakej blízkosti. On mi pripomína, že čokoľvek robím, robím s ním a že to, čo robím iným, urobím jemu.

Turzovka, 3.4.2025