Jon 3, 1-10, Lk 11, 29-32 

Porovnajme si znamenie Jonášovo a znamenie Kristovo s aplikáciou na našu dobu, teda na nás.

Tak ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, Ježiš je znamením pre svoju generáciu a my máme byť znamením pre našu. 

A tak ako Boh poslal Jonáša so svojím posolstvom, Nebeský otec poslal svojho Syna Ježiša, aby bol znamením. Ježiš posiela aj nás, aby sme boli jeho znamením a šírili evanjelium medzi všetkých ľudí. Chce, aby sme boli slovom a postojmi každodenným znamením toho, že Pán je „Boh, dobrý a veľmi milosrdný“ (Jn 4, 2). 

Jonáš váhal, či bude Božím poslom, Ježiš neváhal. Chcel plniť vôľu svojho Otca. Aj my môžeme váhať. Možno sa bojíme otvoriť ústa alebo sa cítime neschopní ohlasovať Božie posolstvo. 

V skutočnosti môžeme byť vo svojom ohlasovaní oveľa efektívnejší ako Jonáš. Prečo? Pretože Ježiš už zomrel a vstal z mŕtvych a poslal nám svojho Ducha. Nepotrebujeme diplomy z teológie ani nadľudskú odvahu. V niektorých situáciách nemusíme povedať ani slovo! Všetko čo potrebujeme je srdce, ktoré patrí Ježišovi, a túžba zdieľať jeho lásku. Žatva, ktorá sa začala Jonášom, pokračuje aj dnes, ale s niekým oveľa väčším ako Jonáš – s Ježišom Kristom, ktorý žije v každom z nás.

S Ježišom Kristom sa medzi nami začalo Božie kráľovstvo. On dokončí kráľovstvo a privedie nás k Otcovi. O to sa modlime.

Boh založil cirkev ako znak svojej lásky a pokoja vo svete. Preto sa nechajme postaviť ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva. Od krstu sme každý kňazom a každý jeho apoštolom.

Turzovka, 12.3.2025