Narodil sa v Ravenne roku 1007. Vstúpil do prísneho benediktínskeho kláštora vo Fonte Avellana a neskôr sa tam stal predstaveným.

Obnovil kláštorný život v Taliansku. Roku 1057 bol vymenovaný za kardinála v Ostii pri Ríme. Bojuje za reformu Cirkvi a vyznačuje sa prísnym asketickým živo­tom, veľkou horlivosťou za práva Cirkvi a úspešným káza­ním pokánia. Zomrel 22. februára 1072 v meste Faenza v Taliansku.

HODNOTA OBETY 

Pane, keď si začínal hlásať svoje evanjelium, začínal si ako prvých blahoslaviť «chudobných duchom»! Pri svät­covi dneška mali by sme si to uvedomiť. Dostal Božie krá­ľovstvo podľa prisľúbenia...

 Za čo?

Za jeden nájdený peniaz! Románopisci by sa mohli vyžívať. Kresťania môžu nasledovať!

Petrík nebol vítaný v rodine. Bolo ich už veľmi veľa. Narodil sa ako pohrobok. Najstarší brat naň veľmi šomral. Matka čoskoro umrela. Sirota Petrík mal kruté detstvo. Kopance, hlad, zima boli mu denne údelom. Už bol dosť rozumný, keď našiel peniaz. V detskej duši sa vírili plány: To i ono si môže kúpiť, ach! V tom si spomenul na rodi­čov. Hoci ich tak málo poznal, hoci ho i nechceli, vzal toto jediné svoje bohatstvo a zaniesol kňazovi na svätú omšu za rodičov.

Našiel málo, ale daroval všetko! Blažená chudoba! Pánovi sa tento duch chudoby zapáčil a urobil obrat v jeho živote. Petra sa ujal druhý brat, ktorému pomery dovolili dať nadaného Petra i študovať. Peter zase prejavil svoje šľachetné srdce. Z vďačnosti a z lásky k bratovi pridal k svojmu menu i jeho: Damiani. Petra sláva a úspechy v štúdiách nepokazili. Poznal prirýchlo ich márnivosť. Pove­dal si: «Prečo mám s kajúcnosťou začínať potom, keď môžem hneď?» Ako kňaz a rehoľník riadil sa pravidlami svätého Romualda.

S neohrozenosťou bojoval proti kňazským neporiadkom a zlozvykom. Bez bázne karhal i vysokopostavené osoby, štátne i cirkevné. Nenávideli ho iba tí, ktorým vstupoval do svedomia a ktorí nemienili sa polepšiť. Ale pápež Šte­fan IX. ho vymenoval za ostijského biskupa a kardinála. V tejto hodnosti zmieril s pápežom odbojné mesto Ravennu.

Pane Ježišu, opäť sa zamýšľam. Teba nijaký tvor ne­prevýši vo veľkodušnosti. Zdá sa mi, že máš osobitnú zá­ľubu v chudobe. Pred tebou je obeta nie v množstve, ale v plnosti. Čo je z toho, keď dám veľa, ale ešte mi dosť ostane? Keď to «veľa» sotva pocítim?

Pred tebou má cenu «všetko»! Všetko, to je plnosť! Sirota Petrík dal všetko, a ty si mu dal tiež «všetko» v duchovných daroch. Vedel sa odtrhnúť od vecí v detstve, vedel to i neskôr. Preto mohol bez bázne napomínať...

Peter, odhodilec, sirota... Učiteľ Cirkvi!

Áno! Nemal batoh ani pokladnicu, mohol slobodne hlá­sať Božie Kráľovstvo a otvorene napomínať. 

ZÁVÄZOK

Dnes sa zrieknem niečoho, čo je mi zvlášť milé.

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými

Pozri tiež:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3817-sv-peter-damiani-23