Hebr 10, 11-18, Mk 4, 1-20

Môj predchodca v Brezne bol z juhu.

Keďže tam bola veľká farská záhrada, chcel si niečo vypestovať. Skonštatoval: Tu sa človek veľa natrápi výsledok je chabý.

Vieme, že úroda závisí od množstva faktorov. Aj Ježiš uvádza mnoho dôvodov, prečo Božie slovo neprináša ovocie v ľudskom živote. A v skutočnosti existuje veľa takýchto dôvodov.

Dnešné podobenstvo nás učí, že na to, aby sme účinne odolávali týmto rôznym hrozbám pre plodnosť Božieho slova, je jednoducho potrebné vytvoriť v našom živote vhodné podmienky pre toto Slovo. To samozrejme vieme.

Čo robiť, aby Božie slovo prinieslo ovocie v našom živote? Toho je až-až! Kto by to všetko vymenoval?! Vlastne každá modlitba, každá spoveď, každá sv. omša , sväté prijímanie nám k tomu pomáhajú.

Konkrétne na dnes:

Najskôr by to mala byť snaha počúvať a uvažovať. K tomu je potrebne nájsť si čas a ticho. Na Lectio Divina sme minule skonštatovali, že stačí ak sa niekto odváži pýtať sa, nebojí sa, že sa zosmiešni, že to nevedel. Kladú sa otázky a obohacujeme sa.

 Keď vytvoríme túto základnú „pôdu“ nasleduje realizáciu niečoho, čo nám povedalo Božie slovo. Ani Božie slovo neprinesie ovocie tam, kde nie je otvorenosť pre zmenu v živote a kde človek „vie všetko" a „je dobrý“, alebo aspoň „nie tak zlý“. K tejto príprave pôdy srdca nasleduje vytrvalosť, stála vytrvalosť – nie len zahorenie, chvíľkové nadšenie.

Turzovka, 29.1.2025