Iz 25, 6-10 a, Mt 15, 29-37 

Nezabúdajme, že Ježiš bol aj človek.

A bol dokonalý človek, lebo nebol zaťažený dedičným hriechom. Na najvyššom stupni bol jeho intelektuálny i emotívny život.

Intelekt (IQ) – dokázal veľmi dobre diskutovať s oponentami a odrážať ich útoky.

Emócie (EQ)– Tie prejavoval veľmi zjavne. Badáme u neho city radosti i plaču.

Dnes sa sústreďme na súcit, ktorý patri k emočnej výbave človeka. V evanjeliu sme počuli:

Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

Ježiš prejavoval voči nim súcit.

Naďalej pokračuje so súcitom: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“

Správny cit znamená mať súcit, nemyslieť len na seba, byť empatický!

Všimnime si práve tieto slová: Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. To znamená, že aj od nás sa čaká súcit s tými, ktorí potrebujú pomoc. „Milosrdenstvo je druhé meno lásky.“ (Pápež František)

Svätý Pavol v liste Filipanom nás vyzýva (Flp 2,5), aby sme mali rovnaké zmýšľanie ako Kristus. Dnešný biblický príbeh nám ukazuje, aké je Ježišovo srdce: jeho srdce je pohnuté ľútosťou nad zástupom. Nemôže ich opustiť, pretože sú hladní a unavení. Kristus vyhľadáva človeka, ktorý sa nachádza núdzi. Aký je k nám dobrý!

Turzovka, 4.12.2024