Zjv 18, 1-2. 21-23; 19, 1-3. 9a, Lk 21, 20-28 

Sväté Písmo nám hovorí o prisľúbeniach, ktoré Boh dáva svojmu ľudu.

Božím sľubom nie je zaručená záhuba, ale záchrana. A Boh je vo svojich sľuboch verný. Teda, v pohľade do budúcnosti, v pohľade na to, čo prichádza od Boha (nie len od ľudí!) môžeme a máme byť úplnými optimistami. Ako ubieha čas - nech sa deje, čo sa deje - blíži sa naše vykúpenie (Lk 21,28). Je však treba vsadiť svoju nádej na Boha, darcu, verného partnera zmluvy a na Ježiša, Vykupiteľa. Nádej sa nedá vsadiť ani na „hviezdny svet" - ten bude otrasený, ani na ľudí - ti budú v zajatí úzkosti.

Ľudia si vlastne budú spôsobovať úzkosti! Čítali sme: Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. Čas pohanov môžeme rozšíriť na „ľudí bez morálnych zásad!“ To je zrejme aj dnes – čo všetko spôsobujú!

Problémom vo vzťahu k budúcnosti teda nie je Boh a to, čo od neho prichádza; problémom sme len my sami. Ježiš prináša spásu: Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.

Čo máme túto nádej robiť?

Bdieť:

Nedať sa ukolísať monotónnosťou života, neupadnúť do sebaistoty nad svojimi úspechmi, neprestáť poznávať a odmietať zlo, ktoré sa chce človeka zmocniť, a teda bojovať proti zlu.

Modliť sa:

To neznamená len vŕšiť otčenáše alebo ruženec. To znamená udržovať svoje spojenie s Bohom a teda celý život pretkať modlitbou. Nie len tak, že do každej práce vkladám modlitbu, ale tak, že každú prácu, starosť, rozhodnutia zaradím do modlitby. Nech už ide o modlitbu osobnú alebo spoločnú.

Je tu pred nami postava, ktorá v živote nič „nezaspala" a ktorá čakala všetko od Boha: Mária. Jej životný postoj by mohol byť pred našimi očami celý advent. Jej materstvo, ktoré vzišlo z trvajúceho panenstva, je snáď najmocnejším symbolom kresťanského postoja: Mária nič nemá, na pozemské nádeje sa nemôže spoliehať, všetko čaká od Boha a dostane viac, než tí, ktorí plody svojho života sami zaisťujú. Je totiž stále otvorená Božím požiadavkám, necháva si preorganizovať svoj život, na ničom nelipne, ani na svojom synovi.

Zhrnutie:

Náš pohlaď do budúcnosti môže byť pokojný a plný nádeje. Budúcnosť je Božia a jej cieľom nie je ľudský pokrok, ale príchod Syna človeka. Moderná veda nevidí žiaden jasný a určitý bod, ku ktorému by budúcnosť ľudstva mala spieť. Vidí leda technický pokrok s veľmi problematickými následkami.

Aby človek - kresťan - cieľ neminul, nemôže žiť hocako. Mária je teda postava, ktorá ukazuje ako žiť, aké postoje zaujímať. Bdieť. Modliť sa. Dôverovať, že Boh nás obdaruje.

Turzovka, 28.11.2024