Jer 15, 10. 16-21, Mt 13, 44 – 46

Človek má svoju veľkú hodnotu.

Domnievam sa, že to nebude myšlienková akrobacia ak poviem, že človek by mal byť tým pokladom a perlou, ktorý spomína Pán Ježiš.

Často sme však podobní perle, ktorá sa stratila, a neleží tam kde by mala byť, teda v kráľovskej korune, ale niekde v blate, alebo možno aj v odpadkoch. Stratená perla nemá krásu – je špinavá a jej krása je ukrytá pod vrstvou špiny.

Naša vnútorná krása je často ukrytá pod vrstvou hriechu. Ježiš nás však obmýva od hriechu, vracia nám vrodený lesk a umiestňuje nás na naše miesto, t. j. do koruny Kráľa, pána neba a zeme.

A ak sa komukoľvek zapredáme (akýmkoľvek zlom), potom nás vykúpi za „všetko, čo má“, teda svojím utrpením a smrťou. A nerobí to z ľútosti, ale preto, že v jeho očiach sme vždy na nezaplatenie.

Turzovka, 31.7.2024