Pies 3, 1-4a, alebo 2 Kor 5, 14-17, Jn 20, 1-2. 11-18 

Sviatok Márie Magdalény nás privádza k podstate našej viery, k stretnutiu so Zmŕtvychvstalým.

Je to scéna plaču a znovu nájdenia Ježiša. Táto udalosť si zaslúži, aby sme si ju pomaly a do hĺbky opätovne premysleli.

Peter a Ján prišli k prázdnej hrobke a odišli. Málo uvažovali nad zvestovaním Magdalény: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Magdaléna nehovorí o prázdnom hrobe, ona hovorí o Ježišovi! Preto stála vonku pri hrobe a plakala. Jej nejde o hrob, ale o Ježiša! Magdaléna je v úzkosti, myslí len na Ježiša, ktorého videla zomierať, a chce vidieť aspoň jeho telo. Bránia jej slzy spoznať Ježiša? Zrazu počuje známy hlas, ktorý volá jej meno. Jej svet je premenený: Videla som Pána! Dokázala vidieť cez hranicu medzi životom a smrťou, a tak nájsť svojho Majstra. Preto sa stala poslom Evanjelia – Radostnej zvesti.

Mária Magdaléna urobila to, čo by urobil každý. Ježišom bola požiadaná a poslaná povedať ostatným učeníkom, že videla Pána, a podeliť sa s nimi o to, čo jej povedal. „Videla som Pána." Nielenže odovzdáva vedomosť, ale zdieľa aj skúsenosť.

Urobila to, čo by urobil každý? Má to robiť každý kresťan, k tomu sme povolaní. Robíme to? Zvestujeme Zmŕtvychvstalého?

Preto sa opätovne modlíme (Modlitba dňa): 

Bože, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; daj, prosíme, aby sme na jej príhovor a podľa jej príkladu ohlasovali živého Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho kráľa. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Turzovka, 22.7.2024