Sk 18, 9-18, Jn 16,20-23a

Človek má určitý prah bolesti.

Keď bolesť presiahne tento prah, upadá do bezvedomia.

Nemáme iba fyzické bolesti, ale rôzne duchovné trápenia. Apoštoli to zažívali pri umučení Pána a rôzne sa s bolestnou situáciou vysporiadavali.

Judáš tragicky, akčný Peter sledovaním zajatého Krista, kým ho slúžka neodhalila. Takmer všetci s rozutekali. Nezvládnutie bolesti môžeme pekne vidieť na skratovom konaní Tomáša, ktorý nechcel uveriť svedectvu o Ježišovom zmŕtvychvstaní ani od priateľov.

Ježiš ich na to pri Poslednej večeri upozorňoval: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Malo ich to viesť k psychologickému mostu – aby preklenuli čas bolesti nádejou na radosť, ktorá mala prísť.

Ako je to s nami?

My vieme, že Kristus trpel, zvíťazil nad smrťou, bol odmenený nanebovstúpením a išiel nám pripraviť miesto. Mali by sme byť odolnejší.

Pápež inšpirovaný dnešným evanjeliom hovoril, že kresťan neutlmuje bolesť anestéziou, ale prežíva ju v nádeji, že Boh nám daruje radosť, ktorú nik nebude môcť odstrániť.

Iste nemyslel na to, že máme odmietať utišujúce prostriedky pri operácii, v bolestiach, ale na to, aby sme v krízach života nesiahali po návykových prostriedkoch, aby sme vedeli prekonávať krízy.

Vysvetľuje: „Toto je to, čo radosť a nádej spoločne spôsobujú v našom živote, keď sme v súžení, keď sme v problémoch, keď trpíme. Nie je to anestézia. Bolesť je bolesť, no prežívaná s radosťou a nádejou ti otvára bránu k radosti nového ovocia. Tento obraz Pána nám musí veľmi pomáhať v ťažkostiach; v neraz drsných ťažkostiach, zlých ťažkostiach, ktoré nás tiež vystavujú pochybovaniu o našej viere... Ale s radosťou a nádejou ideme vpred, lebo po tejto búrke prichádza nový človek, ako keď žena rodí. A o tejto radosti a o tejto nádeji Ježiš hovorí, že je trvalá a nepominie.”

Turzovka, 10.5.2024