Gn 1, 26 – 2, 3, Kol 3, 14-15. 17. 23-24, Mt 13, 54-58

V pondelok sme mali sviatok sv. Kataríny Sienskej.

Z jej života vieme, ako mysticky si pomáhala na ceste k dokonalosti. Zacitujem niečo z jej života. (Viac o nej si môžete prečítať na našej www stránke.)

Narodila sa v Siene ako predposledná z 25 detí v rodine farbiara vlny. Bol poslušná príkazom otca, plnila v domácnosti najnižšie práce s najväčšou horlivosťou a pokorou. Keď pripravovala pre otca jedlo, predstavovala si seba ako Martu, ktorá pripravuje pokrm Spasiteľovi. Svoju matku si predstavovala, že je Najsvätejšou Pannou, a svojich bratov ako Apoštolov. Zvláštne, však! Má to základ v Biblii. Veď Pán povedal: „Čo ste urobili jednému z týchto, mne ste urobili.“

Pre svätého Jozefa to nebola mystika, ale každodenná realita a aj tvrdá práca. Ako „spravodlivý“ otec a manžel robil všetko pre manželku Máriu a syna Ježiša. Veď, čo sme počuli v evanjeliu? Rodáci Pána Ježiša zvolali: Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária.

Čo to môže dať nám? Po vzore Kataríny a Jozefa by sme to mali skúsiť. A zdá sa, že podľa svätého Pavla to aj máme robiť. Počuli sme (1. čítanie): A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom! Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi! – Samozrejme cez ľudí, najmä tých najbližších!

Turzovka, 1.5.2024