Barbora je svätica ktorej kult bol rozšírený na Východe i Západe už od staroveku.
Historických správ máme o nej málo. Pochádzala najskôr z Egypta a podstúpila mučenícku smrť. Jestvuje veľa legendárnych opisov jej mučení. Cisár Justinián v 6. storočí dal preniesť jej pozostatky do Carihradu. Je patrónou tých, ktorým hrozí pri výkone ich povolania nebezpečenstvo života, ako sú baníci, delostrelci, pyrotechnici, požiarnici a pod.
AJ VIETOR VEJE, KDE CHCE
Svätá Barbora bola dcérou bohatého kupca Dioskoura z Nikomédie. Otec ju mal prehnane rád a bál sa, aby nenasiakla kresťanstvom a nezviedol ju žiaden mladík. Dal preto pre ňu postaviť byt na spôsob veže. Mohlo k nej chodiť iba vybraní učitelia a vybraní sluhovia a slúžky. Odtiaľto sa nesmela vzdialiť.. A predsa! Duch Svätý si k nej našiel cestu., ktorá ostala otcovi neznáma. Keď otec raz na dlhšiu dobu odcestoval, Barbora sa stala kresťankou. Do svojho bytu si dala postaviť tri okná, ktoré ju mali upomínať na Najsvätejšiu Trojicu, a medzi ne zavesila Kríž. Keď sa otec vrátil, nerozumel tomu. Barbora mu všetko sama vysvetlila a priam s rečníckym zápalom mu dokazovala márnosť pohanských modiel. Otec sa tak rozzúril, že vytasil meč a hneď by ju bol prebodol.
Barbora utiekla do hôr. Otec ju dlho prenasledoval. Pán Jej však pomohol. Neskôr ju predsa vystopoval a hrozne bil a dobodal nožom. Tak ju priviedol pres súd. Sám sudca sa zhrozil rán, ktoré jej spôsobil vlastný otec. Sudca ju chcel prehovoriť, ale Barbora smelo vyznával:
Som kresťanka a nikdy nebudem obetovať modlám! Barboru hrozne zbičovali a na potupu vozili mestom. Nakoniec ju vlastný otec r. 306 sťal. Keď trpela neustále sa modlila:
Pane Ježišu, všetko si zober, len neodním mi svojho Ducha Svätého.
Dvadsať ročná vydala skvelé svedectvo viery a lásky. Kde zobrala na to silu a svetlo? Veď bola prísne strážená a vychovávaná v pohanstve!
Duch Boží veje ako vietor! Nevieme odkiaľ prichádza. Kam ide...
Duch Boží veje kam chce.
Keby sestra Barbora nebola tak prísne strážená, ktovie, či by sa kresťania boli snažili dostať sa k nej a katechizovať ju.
Čo nám to hovorí?
Nikdy nemáme zúfať. Žiadne prenasledovanie nie je také veľké a také uzavreté, aby si Duch Boží nenašiel k nám cestu! Prekážať mu môže len vlastná zaťatosť a predpojatosť!
Duch Boží si našil cestu aj do chudobnej nazaretskej izbičky, kde sa najsvätejšia Panna modlila za príchod Božieho kráľovstva. Tu sa stalo „Vtelenie“.
Keby sme viac prosili Svätého Ducha, našiel by si cestu i k nám cez všetky vonkajšie prekážky. Treba chcieť a prosiť!
DNES
Zbožne hymnus k Duchu Svätému.
Miriam Liptovská: Celý rok so svätými
Pozrite tiež: