Rim 9, 1-5, Lk 14, 1-6

Sv. Maximiliána Kolbe, ktorý sa obetoval v koncentračnom tábore, mal veľké starosti so šíriacim sa indiferentizmom.

Čo to je? Ľahostajnosť, vzájomné neovplyvňovanie, neurčitosť, neúčinnosť. Pre veriaceho je to veľmi nebezpečné.

Dnešné evanjelium túto chorobu kresťanského ducha trochu odhaľuje. Ježiš sa obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ Ale oni mlčali. Je to trochu prekvapujúce, lebo farizeji zvyčajne tvrdo oponovali, protivili sa pravde. V dnešnom príbehu mlčia. Tvárili sa indiferentne – nezúčastnene.

Zhromažďovali však argumenty proti nemu, aby Ježiša potom obžalovali a napokon odsúdili na krutú smrť. Teda neboli indiferentní. Taký bol ľud v dnešnom príbehu a taký bol aj pri smrti Pána Ježiša.

Skôr než si poukážeme na nebezpečenstvo indiferentizmu pre nás osobne, uvedomme si aké má následky v spoločnosti.

V roku 2014 uzákonili v Belgicku eutanáziu.

Po schválení zákona o eutanázii detí bez obmedzenia veku sa objavili články titulované „Herodes sa presťahoval do Belgicka", lebo práve tam veľkou väčšinou hlasov schválili návrh zákona o eutanázii detí (hlasovalo 86 za, 44 proti, 12 sa zdržali, z parlamentného balkóna sa predtým ozývalo vrahovia).

Cela kauza pohla Belgickú cirkev povstať z letargie indiferentizmu a vstúpiť znova a jednoznačne ostro do verejnej diskusie. Bruselský arcibiskup André Leonard to nazval hororom a burcoval ľudí všetkých bez rozdielu na deň modlitieb a pôstu, lebo nikdy nie je neskoro!

Naliehal, že tu indiferentizmus nemá miesta a je tu povinnosť zúčastňovať sa verejnej polemiky, lebo toto je kritický kľúčový moment našej spoločnosti. Arcibiskup bol dojatý nevšedným pohľadom na nezvyklo preplnenú Baziliku Najsvätejšieho srdca s najmenej 1300 osobami pripravenými modliť sa. Kostoly za zaplnili v Lovani, Na mure, Wavre, či Lige ako už dávno nie, modliacich sa bolo viac ako na vianočných polnočných omšiach. Kostoly zaplnili nielen katolíci, ale všetci ľudia dobrej vôle zhrození perspektívou pohľadu na usmrcované deti. Organizovaná bola aj medzinárodná petícia belgickému kráľovi s krátkym textom: „Vaša Výsosť Belgický kráľ, život je vždy hodnota, aj v prípade postihnutých. Žiadam Vás nepodpisovať zákon o eutanázii detí.“

Ale už bolo neskoro! Nenapravili dlhoročný indiferentizmus – náboženskú a ľudskú ľahostajnosť.

Ako by sme mali brať indiferentizmus osobne z pohľadu viery? Pomôže nám nasledujúca myšlienka: „Pokora znamená toleranciu, tolerancia však neznamená indiferenciu, lebo rešpektovať vieru niekoho, kto verí niečomu inému, zďaleka ešte neznamená identifikovať sa s inou vierou.“ (V.E. Frankl)

Neberme však vieru len ako vedomosť, ale postoj. Aj mravný. Stávame sa indiferentnými k hriechu. Napríklad cudzoložstvo sa už aj u nás stalo samozrejmosťou. Či nie? Veriacich rodičov to aj spočiatku mrzí, ale príde dieťa, majú vnúčika a naraz je „všetko v poriadku“!

A morálne zlo sa šíri. A nemusí ho ani parlament odsúhlasiť.

Turzovka, 3.11.2023

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/7-piatok-30-tyzdna

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/524-piatok-30-tyzdna-2

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1480-piatok-30-tyzdna-3

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2754-piatok-30-tyzdna-20