Gn 22, 1-19, Mt 9, 1-8

Sú dve veci, ktoré výlučne patria Bohu: česť vyznania a moc odpustenia.

 Bohu sa musíme priznať. Iba od neho môžeme očakávať odpustenie. Kto môže odpúšťať hriechy okrem Boha? Preto sa musíme pred ním, jemu vyspovedať. 

Ako je to potom s našimi spoveďami?

Poďme po poriadku. V dnešnom príbehu sme videli, že odpúšťa Ježiš. Priniesli mu ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“

To chápeme! Ježiš je Syn Boží. Zákonníci v neho neuverili preto povedali: „Tento sa rúha.“ My vieme, že Ježiš každý hriech pribil na drevo kríža a tam odčinil všetko zlo. Vieme, že Ježiš založil Cirkev, ktorá je jeho tajomným telom. Ježiš odpúšťa v Cirkvi a ona nemôže nič odpustiť bez Krista. Kristus nechce nič odpustiť bez Cirkvi - veď je to jeho "Tajomné telo". Nič nechce nechať neodpustené. Kto však pohŕda Cirkvou, ktorej je hlavou Kristus, ako môže mať odpustené?!

Počuli sme: Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.

Oni oslavovali Boha za dar uzdravenia tela. My velebme Boha za dar odpustenia, uzdravenie aj duše!

Turzovka, 6.7.2023

Pozri tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/961-stvrtok-13-tyzdna

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2205-stvrtok-13-tyzdna-19