Gn 17, 1. 4-5. 9-10. 15-22, Mt 8, 1-4

V Biblii je malomocný človek často spomínaný.

Táto hrozná choroba postihuje vitálne a vzťahové princípy človeka. Nepríjemný vzhľad a nákazlivosť viedla malomocných k psychickej i fyzickej deštrukcii a vzťahovej izolácii. Navyše malomocný bol izolovaný od náboženských úkonov a v podstate aj od Boha, pretože malomocného považovali za Bohom prekliateho.

Situáciu malomocného môžeme stotožniť s tým, kto sa modlí v žalme 38. takto:

„Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta

pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu

a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Rany mi zapáchajú a hnisajú

pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený,

smutne sa vlečiem celý deň.“

Evanjelium nám predstavuje iné stretnutie s malomocným. V tomto stretnutí je línia svetla, uvedomenie si, že Boh neopúšťa:

Tu by sme mohli skôr citovať 6. žalm:

„Pán moju prosbu vyslyšal,

Pán prijal moju modlitbu.

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne

a zahanbení nech sa ihneď stratia.“!

Ježišom vstupuje do života aj najbiednejších Božia dobrota. Ježiš nie je Boh prikázaní a teológie, ale Boh, ktorý sa v Ježišovi skláňa k bolestiam ľudí a dotýka sa ich rán, uzdravuje ich v hĺbke duše.

Stretnutie medzi malomocným a Ježišom je v konečnom dôsledku stretnutím medzi človekom, ktorý sa nachádza v hĺbke bolesti a beznádeje s Bohom jeho života, medzi človekom prosiacim o lásku a Bohom, ktorý je zdrojom všetkej lásky, medzi zraneným ľudstvom a nebeským Lekárom

Turzovka, 30.6.2023