2 Kor 8, 1-9, Mt 5, 43-48

Cit lásky je v človeku veľmi silný.

Veľa sa o láske spieva, hovorí, je žiadaná. Aj keď sa hovorí, že opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť, ostaňme pri jej opozite - nenávisti.

O nenávisti sa možno tak nespieva, nehovorí – ak tak iba s bolesťou a vnímame ju skôr u iných, nie u seba. A nenávisť nie je žiadaná.

Ježiš porovnáva dnes práve lásku a nenávisť. Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Je to orientálny spôsob zvýrazniť jednu časť, na úkor druhej. Poznáme tiež: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku… nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lk 14, 26) V týchto prípadoch sa chce vyzdvihnúť láska. Ježiš šokujúco vyjadruje posolstvo: „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú.“

Ježiš nás motivuje poukázaním na Nebeského otca: „Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“ Nedelí ľudí na dobrých a zlých, spravodlivých a nespravodlivých, svätých a hriešnikov. Boh sa nikdy nezriekne svojich detí.

A zdôrazňuje: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“