Narodil sa okolo roku 1083 v strednom Porýní v Nemecku.
Roku 1115 bol v Kolíne vysvätený za kňaza a začal hlásať evanjelium z mesta do mesta. Mal prímenie „Anjel pokoja“.
Roku 1120 založil rehoľu premonštrátov. Od roku 1126 je arcibiskupom v Magdeburgu. Vyčerpaný prácou umiera asi 50-ročný 6. júna roku 11354.
OSVIETENÝ BLESKOM
Podľa vtedajšieho neblahého zvyku, Norbert nebol ešte kňazom, ale už mal kanonickú hodnosť. Bol veľký sveta, slnil sa na cisárovej priazni Henricha V. Keď to najmenej čakal, zasiahol do jeho života Boží blesk.
Norbert sa práve náhlil za letného večera na svojom koni. Uháňal na večernú zábavu. Zrazu zahrmelo a z čistého neba šľahol silný blesk rovno pred Norberta. Kôň sa splašil, zhodil ho doku a Norbert polomŕtvy sa prebral v kaluži vody. Ako Pavol z Tarzu aj Norbert sa prebral z mrákot s otázkou: „Čo chceš, Pane, aby som robil?“
S milosťou Božou pochopil, že to bol blesk adresovaný pre jeho dušu. Viac ho na cisárskych zábavách nevideli. Daj sa na prísne pokánie a začal sa vážne pripravovať na kňazskú dráhu. Norbert si bol vedomý svojej slabej vôle, preto s plnou vrúcnosťou duše začal prosiť o pomoc Pannu mocnú, kráľovnú svojho srdca, Nepoškvrnenú Matku Spasiteľa. Odteraz ona ho sama viedla. Ako kňaz s pomocou najsvätejšej Panny spoznal, kde je jeho brázdy. Tam, kde skončil, tam sa dal do borby s najväčším nepriateľom, mamonou kanonikov. Aby ukázal príklad, predal svoje dedičstvo a rozdal chudobným. Potom sa odobral k pápežovi a vyžiadal splnomocnenie a požehnanie na misionársku činnosť. Matka Božia mu vnukla založiť rád, aby nebol sám, aby združoval aj druhých k životu podľa ducha evanjelia a takto šíril božie kráľovstvo.
Norbert si vyhľadal nevľúdne miesto Prémontré, tu postavil kláštor a tu bol kolíska nového radu premonštrátov. Za poslanie, okrem vlastného sebaposväcovania, si zobrali všestranný apoštolát, pastoráciu medzi ľudom všetkými možnými prostriedkami.
Norbert bol medzitým v Magdeburgu zvolený za arcibiskupa. Chudobný a bosý, ako žobrák vstúpil do svojho sídelného chrámu, že ho skoro nechceli ani pustiť. Takto začal úrad arcibiskupa.
Pokračujúc v svetle blesku Ježiša Krista, blesku jeho ducha a panenskej Matky., Norbert sa snažil o česť Božiu, a nie svoju, a preto mu bolo treba pretrpieť veľa príkoria. V svojom území mal aj veľa Slovanov, staral sa teda o vierozvestcov aj pre nich.
Silu k bojom čerpal najviac zo Sviatosti Oltárnej a detinskej úcty k Panne Márii. To sú dva silné charakteristické znaky jeho i jeho rádu.
Rázne brojil proti štátnym prechmatom, a keď nastal pápežský rozkol, Norbert sa postavil po boku svätého Bernarda a hájil právoplatného pápeža Inocenta II. Vysilený prácou a umŕtvovaním, zomrel svätou smrťou 6. júna 1134. Milovník Slovanov, prišiel k Slovanom, lebo r. 1627 bolo jeho telo prevezené na Strahov do Prahy. V tom istom roku bol vyhlásený za patróna českého národa.
Osvietený bleskom zhora, bleskom milosti Božej, spoznal, čo je jeho poslaním. Toto poslanie viedlo smerom k nemu a smerom k blížnym.
Smerom k sebe spoznal, kde by ho zaviedol život svetáka, zábav, blahobytu. Preto sa toho zbavil sám, aby ho toho raz nemusel zbaviť Sudca našich skutkov.
Smerom k blížnym: neopomenul nič, čím by mohol zachrániť duše. Preto jeho všestrannosť apoštolátu, čím sa smelo môže zaradiť do dnešnej doby.
O bratovi Norbertovi môžeme povedať ako o svätom Pavlovi: Pri blesku spadli mu šupiny, pre ktoré nevidel Boha a bratov.
Najsvätejšia panna, zhoď i nám šupiny z očí, a zaveď nás k Srdcu svojho Syna v Eucharistii, aby sme v plameňoch jeho Srdca poznali poslanie voči sebe a poslanie voči blížnym.
DNES
Častá prosba o toto svetlo.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými
Viac o dnešnom svätcovi sa dočítate na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1220-sv-norbert