Sk 14, 19-28, Jn 14, 27-31a

Zdá sa, že nikdy tak ľuďom nechýbal pokoj ako v dnešnej dobe.

Netýka sa to ani tak „pokoju zbraní“. Tie rinčali aj viac a vo väčšom rozsahu.

Ide o vnútorný pokoj v srdciach človeka. Nepokoj badáme na pracoviskách, v rodinách, v školách. Tak sa zdá, že všade.

Pán Ježiš nám do toho hovorí: Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Ako keby nám povedal: Nenechajte sa znechutiť, necíťte sa porazenými. Hovorí síce, že prichádza knieža sveta, ale nad Ježišom nemá nijakú moc, Ponúka nám pokoj. Prečo má Ježiš takú silu? Lebo robí, ako mu prikázal Otec.

Pokoj boli Ježišove slová pri rozlúčke s apoštolmi pred svojou smrťou, ale aj prvé slová po zmŕtvychvstaní.

Skutočný pokoj nie je neprítomnosť vojny, ale ovocie Ježišovho utrpenia a smrti. Ním je odstránený múr nepriateľstva medzi človekom a Bohom. Ježiš nás zmieril s Bohom, dovoľme mu, aby nás zmieril medzi sebou.

„Ja vám nedávam, ako svet dáva.“ Lebo čokoľvek dáva, alebo praje svet, nie je skutočným pokojom, je to nanajvýš zdvorilostný pozdrav, ktorý nič nemení na bytostnom postavení človeka. Keď Ježiš praje pokoj, tak ho zároveň v nás tvorí. Lebo slovo Zmŕtvychvstalého je stvoriteľské.