Sk 13, 26-33 , Jn 14, 1-6

Čítate príbalové lístky na lieky?

Jedna babka ich začala čítať a začala aj odmietať lieky, "lebo škodia na kdečo". Chápeme farmaceutické firmy, istia sa, aby ich niekto nezažaloval, aby sa vyhli súdnemu sporu a nechcel od nich odškodné.

Stretávame sa denne aj s rôznymi inými upozorneniami. Kto umýva napríklad podlahu v obchode, mal by dať upozornenie: „Nebezpečie šmyku“, lebo ak niekto padne na mokrej podlahe, mohol by zažalovať organizáciu, že nebol upozornený.

Niektoré upozornenia by mohli súťažiť o vtip roka:

- Otvárač listov mal tieto pokyny: „Odporúčajú sa ochranné okuliare“.

- Detský kočík mal malú úložnú tašku a na nej: „Nedávajte dieťa do tašky."

- Nažehľovacia látka na tričká mala štítok s upozornením: „Nežehliť, keď máte na sebe tričko."

- Víťaz: Malý traktor má štítok s vyobrazením vodiča, ktorý vypadáva z prednej časti vozidla a lopata mu padá na hlave. Na štítku boli napísané tieto slová: „Nebezpečenstvo: Vyhnite sa smrti."

Takže nejde už iba o súdny spor, ale aj nebezpečenstvo smrti. Je celkom zrejmé, že nikto z nás sa nemôže „vyhnúť smrti“. Nevieme, kedy a ako zomrieme, smrť je nepopierateľná realita. Nevyhneme sa jej, ale vieme sa na ňu pripraviť.

Ježiš povedal svojim učeníkom a aj nám: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.

Mnoho kresťanov žije v podivnom protirečení. Desí nás myšlienka na rakovinu, srdcový infarkt, mŕtvicu, cukrovku, násilnú alebo tragickú smrť. Vieme však, že Biblia hovorí, že „zomrieť je zisk“. Myslím si, že sa bojíme smrti preto, lebo dostatočne nepremýšľame o nebi a pretože nebo je pre nás záhadou. Rakovina je skutočná. Vidíme výsledky testov. Cítime jej účinky na svojom tele. A nebo je len ilúzia? Nemalo by byť. Ježíš nám dokonca hovorí: A cestu, kam idem, poznáte.

Neoponujme s Tomášom: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Cesta je dôverovať Pánovi. Tomášovi aj nám Ježiš hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“

Ako je on cestou? Vierou v jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Evanjelium ukazuje cestu do neba. Prví kresťania boli dokonca nazývaní „Cesta“. Pavol prenasleduje stúpencov tejto Cesty (Sk 9:2). Keď sa obrátil a v Efeze káže o Ježišovi „niektorí tupili Pánovu cestu“ (Sk19:9).

Existuje spojenie medzi strachom a dôverou. Keď sa sústredíme na svoje ťažkosti, naše oči sa vzdialia od Boha a naše srdce sa strachuje. Ale keď odvrátime zrak od našich problémoví a budeme sa pozerať na Boha, naše problémy začnú miznúť.

Ježiš povedal svojim učeníkom a hovorí to aj nám: „Nech sa vám srdce nevzrušuje!

Turzovka, 5.5.2023