Sk 6, 8-15, , Jn 6,22-29

Keby niekto prišiel za primárom, aby mu poriadil izbu – to si ani nevieme predstaviť. 

Ježiš neprišiel, aby nahradil pekárov a roľníkov. Keď vidí, prečo ho hľadajú, vysvetľuje im: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.

Majú si uvedomiť, že on im je schopný dať, slová života, ktoré premieňajú srdce, chlieb, ktorý sýti a dáva zmysel životu, večnosť životu. Nemajú ho hľadať preto, lebo im dokázal uspokojiť svoje časné potreby. Nehľadajú ho preto, lebo pre niečo znamenal. Hľadajú ho, že sa o nich stará, že im niečo dáva, nie preto, kto je!

Aplikujme si to na vzťah rodičia - deti. Ak deti „milujú“ svojich rodičov, kým im niečo dávajú, to je málo. Keď prestanú dávať – zostarnú, už sú pre nich zbytoční! Majú ich mať radi preto, čím sú, že sú rodičmi!

Ježiš vie, že tak ho milovať je ideál, ktorí málokto plní! Z jeho prostredia to bola jeho matka Mária, Ján, a ženy. Preto znižuje látku a zdôrazňuje: Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Ako keby povedal, aspoň pre ten večný život sa snažte sa ma hľadať!

Turzovka, 24.4.2023