Gn 17, 3-9, Jn 8, 51-59

Zmluvy – koľko radosti často robia a ako sa nedodržiavajú.

Keď priletel britský premiér Arthur Neville Chamberlain z rokovania v Mníchove s radosťou ukazoval zmluvu dohody, ktorá bola vlastne mníchovskou zradou a dohoda sa stala zdrapom papiera.

Keď urobil Boh zmluvu s Abrahámom povedal mu: Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú zem Kanaán do večného vlastníctva a budem ich Bohom. Potom Boh povedal Abrahámovi: „Ale aj ty zachováš moju zmluvu, aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach.“

Boh sa rozhodol uzavrieť jednostrannú zmluvu večnú, že bude Bohom Abrahámovým a jeho potomstva. Izrael zmluvu nedodržal, Boh áno.

Hoci tento národ pre svoju nevernosť prešiel rôznymi tragédiami ako bolo: Asýrske a Babylonské zajatie, zničenie Jeruzalema. Následne bol národ Rimanmi rozprášený do celého sveta, prežil holokaust a je tu stále. Boh ho ochraňuje aj napriek tomu, že ako národ neprijal Božieho syna z Mesiáša.

Ježiš povedal Židom aj nám „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Je to jeho prisľúb (zmluva) aj pre nás. Pre Izrael prisľúb stálej ochrany a existencie, pre nás prisľúb večného života. Izrael neprijal Mesiáša. Čo my?

Preto sa pýtajme. čo robíme s prijatým Ježišovým slovom a čo znamená zachovať ho? - Nosiť Božie slovo v srdci, vo vedomí, v pamäti. Teda vracať sa k nemu a stále si ho osviežovať. Takto bude v nás Ježišovo slovo živé a prinášať život, ktorý nič nemôže premôcť, ani smrť.

 Turzovka, 30.3.2023