Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Oz 6, 1-6, Lk 18, 9-14

Ježiš nám dnes ukazuje: Boh často súdi inak, ako očakávame. 

Do chrámu prichádza modliť sa farizej a mýtnik. Farizej je prakticky „profesionál“ v modlitbe, neomylne vie čo má robiť. Ďakuje Bohu, že je taký zbožný človek. Čo je na tom zlé? Vo svojom živote si vybral Boha a je celkom správne, že je za to odmenený Bohom. Za svoju zbožnosť určite dostane od Boha odmenu. Čo však Ježiš neschvaľuje, je, že tento zbožný muž sa vyvyšuje nad iného modliaceho sa muža, ktorý stojí vzadu, pretože vie, že nie je nijako zvlášť zbožný, ale tiež prosí Boha o milosť.

Boh vypočuje pokornú modlitbu mýtnika, pretože aj on je milovaným Božím dieťaťom. Boh vidí jeho potrebu a jeho prosbu o milosrdenstvo. Mýtnik je otvorený obdarovaniu Božím milosrdenstvom. Ale farizej si myslí, že všetko môže dosiahnuť vlastnou zbožnosťou. Uzatvára sa teda daru Božieho milosrdenstva.

Farizej ďakuje Bohu, že nie je ako ostatní ľudia. Ale takéto vzdávanie vďaky sa Bohu nepáči.

Ján Chryzostom (Zlatoústy) hovorí: „Vďakyvzdanie nespočíva v karhaní iných... Každý, kto osočuje druhých, veľa škodí sebe aj iným“.

Mýtnik nehľadá nič iné ako odpúšťajúceho Boha. Jeho pokora umožňuje Bohu, aby ho pozdvihol.

Farizej vidí najväčšiu hodnotu svojej spravodlivosti vo svojom konaní, prísne dodržiava pôst a desiatky. Robí to možno výlučne z povinnosti. Nepozná lásku podľa ktorej by sme mali milovať Boha a dať mu všetko. A pretože nepozná lásku, nevie ani o Božom milosrdenstve, ktoré hriešnika ak sa v láske obracia k Bohu stavia vyššie ako neláskavého nasledovníka zákona.

Nikdy sa neuspokojme s vlastnou zbožnosťou, ale buďme vždy otvorení tomu, že Boh nám chce dať niečo ešte väčšie a možno aj niečo úplne iné, ako očakávame a nehľaďme na druhých, ktorí kráčajú s Bohom inak. ako my. Vždy nechajme priestor pre Božie milosrdenstvo.

Abbas Paphnutios hovorieval: V dávnych dobách, keď boli starší ešte nažive, chodil som k nim dvakrát do mesiaca – vzdialenosť bola dvanásť míľ – a vysvetľoval som im všetky svoje myšlienky a oni nepovedali nič iné, len toto: „Kamkoľvek pôjdeš, neporovnávaj sa s ostatnými a nájdeš pokoj." (Apophthegmata Patrum)