Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Oz 14, 2-10, Mk 12, 28b-34

Zákonník Ježiša ani neskúša, ani neprovokuje, ale pretože sám videl, ako Ježiš správne odpovedal, pýta sa ho na najdôležitejší ukazovateľ cesty k Bohu.

A pretože chápe vec správne, Ježiš ho uisťuje, že nie je ďaleko od Božieho kráľovstva. Je tu vidieť kontinuitu Ježišovho učenia s nezdeformovanou židovskou vierou, ktorú zákonník osvedčuje. Obe „veľké prikázania“ sú dostatočne známe, práve tak ako ich neoddeliteľný (a vzájomne nezameniteľný!) obsah.

Ježišova reč a obe citácie zo Starého zákona, ktoré tvoria obe veľké prikázania, mali v Izraeli svoje domovské právo. Teda v národe, ktorý poznal vyslobodenie z Egypta, vyvedenie z Babylonu, nespočítateľné Božie milosrdenstvo a odpustenie; - v národe, ktorý vedel, a zakúsil, že je Bohom milovaný. Preto mohli byť tieto slová o milovaní Boha celou bytosťou práve tu dané ako príkaz. Ako príkaz, ktorý nie je človeku násilím vnútený, ale ktorý vyplýva z jeho cti. A navyše - ako príkaz oslobodzujúci. Veď Izrael poznal situáciu okolia, kde iné božstvá vyžadovali komplikované a náročné obete, a to i ľudské (Moloch).

Boh sa naproti tomu podľa veľkého prikázania „uspokojuje“ s láskou človeka, a to s láskou celou bytosťou. Človek si teda nemusí robiť starosti s tým, čím ho uctí, ale človek tiež nemôže nastrčiť žiadnu vec miesto seba. Medzi Izraelom (človekom) a Bohom je vzťah, a to vzťah úzko osobný, nie len napríklad právny. Láska je teda najprimeranejšia forma uskutočňovania tohoto vzťahu.

Skôr je tu problém, ktorý sa týka konkrétnej podoby uskutočňovania oboch prikázaní. Ľudia na to majú rôzne názory, ale evanjelium prináša autentickú interpretáciu. A tou je Ježišov život, postoje i činy. Na jeho spojení s Otcom a na jeho vernosti až k opustenosti na kríži a k smrti je vidieť neobmedzenú mieru jeho lásky k Bohu.

Na jeho príklone k ľuďom, a to na príklone bez výberu, alebo lepšie - podľa výberu „kto je najbiednejší, ten ma najviac potrebuje“ - a na jeho ceste na kríž je vidieť neobmedzenú mieru lásky k ľuďom. Nebolo by asi najšťastnejšie hovoriť, že táto miera prislúcha človekovi ako zákon. Dá sa povedať, že je pre človeka záväznou a spoľahlivou cestou, po ktorej sa nielen dá ísť, ale po ktorej sa dá dôjsť k cieľu. Cieľom je Boh, nikto menší. A dobrou cestou je život, ktorý je i pre druhých požehnaním. A tak je (porov. Ž 118/119) najvyššou múdrosťou a najvyšším bohatstvom ísť po tejto ceste, vyznačenej dvoma veľkými prikázaniami.

Turzovka, 17.3.2023