Jon 3, 1-10, Lk 11, 29-32

Mnohým vám rezonuje v pamätí nedeľné prvé čítanie.

Niektorí sa naň pýtajú a hovoria o ňom. Samozrejme, veď hovorilo o problematike, ktoré máme v podvedomí a pri jeho počutí sa nám vyplavuje do vedomia. Pokušenie, hriech sú témy blízke každému človekovi.

Niektorých zaujíma aký to bol hriech. Vieme, že to nebolo jablko. K nedorozumeniu prišlo najmä tým, že v latinčine sa zlo vyjadruje slovom malum, rovnako ako jablko – málum. Chceli by mať niečo konkrétne, čo spôsobilo hriech. K tomu sa nedá dopátrať, ale dá sa odpovedať čo bolo príčinou hriechu. Je to odmietnutie Boha a odklon od neho. A to platí o každom hriechu.

Dôležitejšie je uvažovať nad nápravou, lebo Boh nám na to dáva šancu. A podporujú nás v tom dnešné čítania.

Prvé čítanie nám dáva návod v pokynoch ninivského kráľa: „Ľudia i zvieratá nech sa oblečú do vrecoviny a hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré pácha. Ktovie, možno Boh zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám, odloží svoje rozhorčenie a nezahynieme.“ Hriech je odklon od Boha, pokánie je návrat k Bohu!

Potvrdzuje to Pán Ježiš: Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“

„Konkrétnosť“ hriechu je v odklone od Boha, „konkrétnosť“ pokánia je v návrate k Bohu.

Turzovka, 1.3.2023