Boh je stále ten istý.
Ľudu sa však postupne necháva viac a viac poznať, podľa jeho schopnosti. Vždy tak, aby to bolo pre jeho večnú záchranu.
Pripomeňme si, ako napredovali stretnutia s Bohom, ktoré zažili Mojžiš a Eliáš na vrchu Sinaj, apoštoli na vrchu Premenenia a nakoniec všetci na vrchu Kalvária.
Zjavenie za Mojžiša:
„Hromy a blesky, nad vrchom sa rozprestieral hustý mrak a zaznel zvuk mohutnej trúby, až sa všetok ľud triasol od strachu. Mojžiš vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a postavil ho na úpätie vrchu, lebo Pán naň zostúpil v ohni a stúpal z neho dym ako z pece a celý vrch sa chvel“ (Exodus 19:16-18).
Zjavenie za Eliáša:
Keď sa o necelé pol tisícročia neskôr na hore stretne s Bohom prorok Eliáš, Boh mu dá na vedomie, že nad všetkými týmito mocnými javmi stojí jeho všemohúcnosť a na znamenie svojho príchodu zvolil „šelest jemného vánok“ (1 Kráľ 19:11-13). Jednoducho Božia všemohúcnosť je plná jemnosti a dobroty.
Zjavenie apoštolom:
Na hore Premenenia sa vybraní učeníci mohli takmer dotknúť božstva toho, ktorý s nimi býval dennodenne ako človek. Mohli vidieť, že milosrdná Božia všemohúcnosť zašla tak ďaleko, že zo samotného Božieho Syna urobila jedného z nás pre našu spásu. Tu je to opačne. Človek sa zjaví ako Boh!
Zjavenie na kríži:
Stojí za zmienku, že bezprostredne pred touto udalosťou Pán Ježiš ohlásil svoju smrť a zmŕtvychvstanie a vyzval ich, aby ho nasledovali v nesení kríža. Je to mimoriadne dôležité pre správne pochopenie slov Večného Otca: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho!"
Turzovka, 18.2.2023