Gn 4, 1-15. 25, Mk 8, 11-13

Súčasníci Pána Ježiša najskôr žasli nad jeho slovom, lebo malo silu a až potom sa stretávali s jeho znameniami.

Mnohí apoštoli ešte nevideli jeho znamenia a už s nim chodili. Viď prvý zázrak v Kane galilejskej. Išlo o zvláštny vzťah. Potom videli mnoho zázrakov, divov a znamení a nezdá sa, žeby boli lepší. Opustili ho, zradili, zapreli.

A pozrime sa z tohto pohľadu na farizejov. Keď argument pravdy u nich zlyhá, hľadajú znamenie. Ježiš vie, že znamenie pre nich bude trvať krátko, alebo vôbec nie. Pripíšu ich temným silám s ktorými podľa nich, Ježiš spolupracuje. 

Ježiš ich preto nechal tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh. Opúšťa ich teda a odchádza na ‚druhú stranu‘ k pohanom. To bolo znamenie, ktoré dostali! Ukazuje im, že záleží od nich, nakoľko ho príjmu, že on je pre všetkých ľudí, nielen pre nich aby mali s kým diskutovať.

Ježiš žiada vieru v neho a v jeho slová, nie v znamenia a zázraky. Znamením daným v modlitbe je jednoducho to, že sa modlíme; nemusí sa veľa stať, ale dôležitý je náš čas a naša láska venovaná Bohu. Modlitba je čas pre srdce. Boh neustále pracuje na raste našich sŕdc, aby sa viac podobali srdcu jeho Syna.

Turzovka, 13.2.2023