Hebr 2, 14-18, Mk 1,29-39

Ste veriaci – veď preto ste si otvorili tento portál.

Ale nebadáme, že nám niečo chýba k plnšiemu (spokojnejšiemu) životu podľa viery?! Domnievam sa, že by nás mala „spaľovať túžba po lepšom živote vo viere“. Kde môžeme najlepšie „stretnúť Boha“?

Premyslime si tento text dnešného evanjelia:

Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“

Keď sa Ježiš išiel modliť na pusté miesto, išiel za ním Šimon Peter a jeho spoločníci. Toto je pre nás veľmi dôležitý tip. Ak sa chceme s Ježišom stretnúť osobne, mali by sme ho hľadať „na pustom mieste“, teda v ústraní, v tichu, ďaleko od hluku. Ježiš je aj v bežnom živote, no najľahšie je možne stretnúť ho „na opustenom mieste“.

Prečo je to tak? V dave je ťažké vôbec niekoho nájsť. Ak sa niekto stratí v dave, máme problém ho vidieť. Dav bráni stretnutiu s človekom a aj stretnutiu s Bohom. O to viac, že ​​mnohí sa vydávajú za „bohov“ – svojím postojom radi dominujú. Preto, ak chceme stretnúť pravého Boha, mali by sme ho hľadať „na opustenom mieste“, akokoľvek to v skutočnosti bude vyzerať – či už to bude ticho v chráme, alebo v ústraní, alebo jednoducho v súkromí našej vlastnej izby.

A čo spoločné akcie (púte, sv. omše, pobožnosti...)? Tam by sme už mali prísť s Bohom v srdci, chváliť ho, spoločne sa z neho tešiť!

Prečo sme veľa raz formálny kresťania? Nehľadáme ho v tichu a nemáme ho potom v srdci.

Turzovka, 11.1.2023