Sof 3, 1-2. 9-13, Mt 21, 28-32
Čo by malo byť dominantné vo vzťahu k rodičom, poslušnosť, alebo úcta?
Samozrejme úcta. Preto aj 4. Božie prikázanie znie: Cti otca svojho a matku svoju! Úcta totiž trvá aj v dospelosti kým rodičia žijú.
Podobenstvo o dvoch synoch sa dotýka problému poslušnosti i úcty. Otec, ktorý má dvoch synov, ich žiada, aby pracovali vo vinohrade. Reakcie synov sú mimoriadne rozdielne. Ktorý syn z dnešného podobenstva splnil tento príkaz? Zdá sa, že ani jeden, hoci povrchný pozorovateľ by mohol povedať, že druhý. Veď odpovedal tak pekne: Idem, pane! Nie je však úctivý, ale cynicko-zdvorilý. Okamžite reaguje na prosbu svojho otca. V skutočnosti to však nejde. Je príliš lenivý. Všetko sa končí pri slovách.
Prvý syn je typické vrtošivé, vzdorovité alebo možno nevychované dieťa. Po zjavne tvrdej reakcii neposlušnosti - nechce sa mi, nastupujú výčitky svedomia a napriek prvotnému odmietnutiu odchádza do vinohradu - potom to oľutoval a šiel.
Podobenstvo nabáda k úvahám o poslušnosti a vernosti Bohu. Jeden syn hovorí „áno“, robí „nie.“ To však neznamená, že jeho slová musia byť neúprimné. Prvý impulz bol asi dobrý, ale povrchný. Prvé impulzy by mali byť vedome prijaté, ale potom znova a znova potvrdzované a prevedené do praxe.
Ako príklad môže poslúžiť rozlišovanie povolania. Hovoríme Bohu, áno. Vedome ideme do duchovného stavu, alebo si volíme manželský život, niekedy slobodný stav v nejakej službe. Spočiatku žijeme radikálne – podľa náboženských pravidiel, alebo podľa vernosti a manželskej lásky, alebo podľa ideálov služby v osamelom živote. Postupom času však ideály ustupujú do úzadia. Hľadáme seba, náhradu za obete, potešenie, uspokojenie vlastného egoizmu. Pôvodné „áno“ sa vytráca a je nahradené, vedome či nevedome, slovom „nie“.
Nestačí povedať na začiatku „áno“ a zastaviť sa tam. Keby si dvaja mladí ľudia povedali: „Milujem ťa!" a už o tom nikdy nehovorili, potom sila ich lásky skôr či neskôr vyčerpá. Človek potrebuje svoju lásku prejavovať znova a znova rôznymi spôsobmi. Tak nemôžete raz a navždy povedať Bohu „áno“. Znovu a znovu sa dostávame do situácií, v ktorých sa rozhodujeme, ktoré potvrdzujú naše prvé „áno“.
Druhý syn hovorí nie a robí áno. Aj veľkňazi usúdili, že splnil vôľu svojho otca. Samozrejme, splnenie vôle otca nie je v odmietnutí, ale v zmene postoja. Vybojuje boj s sebou. Zo skúsenosti vieme, že „áno“, vyhrané v ťažkostiach a trápeniach, je zvyčajne cennejšie. Pripomeňme si Ježiša v Olivovej záhrade (Mt 26,36-46). Jeho „áno“ Otcovi bolo vykúpené ťažkým zápasom sprevádzaným krvou a slzami. Malo to však veľkú silu. Prinieslo to spásu svetu.
Turzovka, 13.12.2022
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/112-utorok-po-3-adv-nedeli