Iz 48, 17-19, Mt 11, 16-19
Sú frázy, ktoré používajú rodičia a ktoré sa akoby dedili z pokolenia na pokolenie:
Už som ti to povedal!
Koľko krát ti to mám opakovať!
Počúvaš ma?
Toto čo má znamenať!
Sto krát som sa ti už snažil povedal, aby to nerobil.
A našli by ste toho až-až.
Pritom aj my sme také neposlušné, nepočúvajúce deti. Pán Ježiš nás síce prirovnal k tým svojským deťom, ale neláme nad nami palicu.
Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘
Takto by mohol Boh hľadieť na nás. Ale aj napriek našim chybám sa stále pozerá pohľadom plným lásky. Mohol by sa na nás pozerať pohľadom, akým sa aj my často pozeráme na druhých. Však to by sme neboli my, ak by sme stále nehľadali na druhých iba chyby. Ako často hovoríme o druhých zle, porovnávame ich, nespravodlivo ich obviňujeme.
A Ježiš? Pozerá sa na nás pohľadom láskavým, pohľadom milosrdenstva a odpustenia. A aký je náš pohľad?
Skúsme sa dnes pozerať na druhých, na svet Božím pohľadom...zrazu sa nám otvoria oči a uvidíme veci, o ktorých sme sa ani nevedel, že nás obklopujú.
Pane daj mi pohľad, akým sa TY pozeráš na svet, daj mi slová, akými sa ty prihováraš ľuďom, daj mi myšlienky, akými ty rozmýšľaš o našich skutkoch a nakoniec daj mi srdce odpúšťajúce a láskavé.
Turzovka, 9.12.2022
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/118-piatok-po-2-adv-nedeli